Egypt starý a súčasný

     V tomto čriepku s tajomstvami prinášam ďalšiu záhadu – hieroglyfy. Ak by sme označili toto písmo jeho pôvodným menom, tak hovoríme o Medu Neter (božie slová,palice).  Takýchto „božích palíc“ je 6900, ale stačí sa naučiť základ – zhruba 750 znakov, toľko ich ovládal aj Champollion). Nie je to čisto obrázkové písmo, slová sa môžu zapísať minimalne dvomi rôznymi spôsobmi, obrazom, znakom, ale i foneticky, tak ako je to v našom jazyku. Len pre predstavu – v hieroglyfickom písme existuje 59 znakov pre označenie slovka „muž“, 7 znakov pre „ženu“,  8 znakov pre „chlieb“. Smer čítania v texte sa môže meniť niekoľkokrát, môže sa čítať v stĺpcoch, sprava doľava, zľava doprava, zdola nahor a opačne.  Nemá vlastne klasický pravopis, neobsahuje takmer žiadne samohlásky, nepoužívajú sa v texte čiarky, bodky, slová sa píšu tesne vedľa seba, neoddeľujú sa. Naopak, používajú sa tzv. určovatele – znaky, ktoré v texte určujú ženský, mužský rod, drevené predmety, pohyb, geografický pojem…. To, s čím dnes prichádza mnoho turistov do styku – takzvaná hieroglyfická abeceda – je v skutočnosti 28 vybraných znakov, ktoré zodpovedajú našim hláskam v našej abecede, aj keď to ich správne čítanie je veľmi sporné, som si istá, že starý Egypťan by tomu možno rozumel len s ťažkosťami. Tých ostatných zhruba 720 znakov obsahuje viac písmenok. A tak sa ich človek musí naučiť naspamäť znak aj s jeho dvomi (napríklad nb – neb, mr – mer, pr – per….) alebo tromi i viac znakmi (nfr – nefer).

Ale pozrime sa spolu, aké úžasne dokonalé sú tieto posvätné „palice“ . Veľa hieroglyfov má hlboký zmysel. Je to vlastne stručný a veľmi výstižný popis významu slova. Tu je pár z nich.

jeden zo spôsobov hierogl.zápisu slova život - Á N KH

Slovíčko ÁNKH – život, je jednoduché, skladá sa z troch znakov, ktorým je priradená len jedna hláska (presne ako v našej abecede). Pozrime sa bližšie, ako jasne a výstižne popísali život v troch znakoch. Prvý znak zľava znamená natiahnuté ľudské rameno, znamenajúce činnosť, tvorivosť, aktivitu. Čítame ho ako „Á“. Druhý znak je vlnovka, číta sa ako „N“ a znamená energiu. Tretí znak čítame ako „CH“ alebo „KH“ a je to maternica.  Čo iné môže byť bližšie významu slova život?  A inak ho môžeme zapísať aj oveľa známejším spôsobom – to je práve ten známy egyptský kríž života. Oveľa viac o jeho význame si môžete prečítať v staršom článku na mojom blogu s názvom Ánkh. 

R E M E Č  – ľudstvo

hieroglyfický zápis slova ľudstvo - a inak za toto by ma isto z pisárskej školy v starom Egypte vyhodili

Tak asi vyslovili egypťania kedysi slovko ľudstvo. Skladá sa z troch znakov, ktoré som zapísala spôsobom, akým píšeme aj my, teda znaky prečítame zľava do prava.  R – znak v tvare otvorených úst znamená, že schopnosť vyjadrovať sa slovami, hovoriť – a to má len človek. M – sova, ktorá bola v Egypte symbolom tajomnosti, uzavretosti do seba, samostatnosti. Každý z nás  je svojskou, samostatnou bytosťou. Č – je vlastne postroj na zvieratá a v našom prípade znamená nevyhnutnosť disciplíny v ľudskej spoločnosti i v živote každého jedného človeka. Do troch znakov ukryli stručný popis ľudskej spoločnosti.

RA (alebo RE)

dva spôsoby zápisu RA - zľava dva znaky R + Á alebo pomocou jedného znaku, ktorý obsahuje dve hlásky RA

Každý z nás toto slovíčko pozná. Tento znak, na znamenie úcty, sa vždy píše ako prvý, pred ostatnými znakmi v slove. Neprekladá sa, pretože je to vlastne meno jedného z najmocnejších egyptských božstiev, má podobu Slnka a znamená život. Ale pozrime sa na jeho hieroglyfický zápis. Tiež je veľmi zaujímavý a tiež s hlbokým významom. R – opäť známe ústa, čo vytvárajú slová. Á – časť ruky, paža,  stelesňujúca činnosť. Takže keď to spojíme, tak za slovkom RA vidíme tvorivú činnosť, tvorivú energiu, božské tvorivé svetlo. Druhý spôsob zápisu je jednoduchší, je to len jeden znak – kotúč s bodkou uprostred. Tak videli Egypťania svojho Ra, tak vidíme i my dnes Slnko.

Pozrime sa, ako vnímali Medu Neter starí Egypťania. Odhaduje sa, že v starovekom Egypte (pred Ptolemaiovcami) bolo len jedno percento ľudí, ktorí boli gramotní. Bola to zámožná vrstva kňazov, úradníci, pisári, faraónska rodina. Z mravných ponaučení, ktoré mali Egypťania tak radi, sa dozvedáme, že otcovia od mala nútili nadaných synov, aby sa dobre učili, pretože sa vraj stačilo pozrieť okolo na obyčajných pracujúcich roľníkov, ktorí dreli od rána do noci, celý život. O čo lepšie sa mal veliteľ vojska (vedel čítať a písať) ako obyčajný vojak, o čo lepšie sa mali lekári, o kňazoch nevraviac. Ani pisár až tak nestrádal v živote, bol váženou osobou. Dokonca sa verilo, že Egypťan v momente písania sa stretáva so samotnými bohmi. Pretože pre Egypt boli Medu Neter zoslané ako dar priamo od bohov, konkrétne od boha vzdelania, múdrosti a písma Thovta. Egypťania skutočne verili, že písmo im zoslali bohovia.

Bolo absolútne výnimočným v celom staroveku, dokonca tak výnimočným a posvätným, že cudzí diplomati (napríklad Akkadská ríša, Sýrske kráľovstvo, Palestína….) nemali dovolené používať hieroglyfy v korešpondencii s Egyptom. Z nálezu „amarnských listov“ týchto cudzích panovníkov, adresovaných kráľom Amenhotepovi III, kráľovnej Teje, Achnatonovi a Tutanchamonovi je to jasné, pretože  aj keď sú určené egyptským kráľom, všetky sú napísané……. v klinovom písme. 

Medu Neter nikdy neboli len písmom, tak ako ich berieme dnes. Vtedy Egypťania nerozlišovali medzi písmom a kresbou – pozrime sa na akúkoľvek hrobku či chrám, na stenách sú pevnou súčasťou, dokonca nakreslený výjav dopĺňajú. Na niektorých výjavoch z hrobiek môžeme prečítať, čo si zobrazení dvaja mŕtvi manželia (majitelia hrobky) práve rozprávajú, či myslia (doslova akési novodobé titulky z filmu). Písmo pre nich malo obrovskú moc, mohlo pomáhať (Kniha mŕtvych, Texty pyramíd, Texty rakví), mohlo aj veľmi uškodiť (hrozné kliatby pri nedovolenom vstupe do hrobky a narušení pokoja mŕtveho). Egypťania naozaj verili tomu, že ich písmo má obrovskú silu, dokonca tak veľkú, že niektoré hieroglyfy hneď po dokončení pisári naschval zbavili možnosti obživnúť a škodiť tým, že im odsekli hlavu, prípadne nakreslili rozlomených napoly.  

Aké staré sú hieroglyfy? A tu je práve tá naša egyptská záhada číslo tri. Medu Neter sa totiž objavili náhle a dokonalé. To sa v dejinách a ani v živote bežne nestáva. Veci majú svoj vývoj, v ktorom sa zdokonaľujú, či prispôsobujú. Vedci doteraz nevedia,ako vznikli –  a hlavne ako je možné, že hneď od začiatku ako dokonalý ucelený systém, ktorý sa už nemusel nikdy opravovať a vylepšovať. Nález abydoských doštičiek potvrdil, že sú staršie než klinové písmo Sumerov, takže hieroglyfy sú najstarším doloženým písmom na svete. Vznikli už pred prvou dynastiou egyptských faraónov, dávno pred vznikom zjednoteného Egypta, v čase, keď Egypt ešte ani nezačínal snívať svoju slávnu budúcnosť. Posledný hieroglyfický zápis je doložený na ostrove Philae v chráme bohyne Izis z roku 394 po Kristovi. Boli dokonalé a večné už od počiatku. A v takej forme sa používali viac ako 3500 rokov. Nikdy sa nemenili, v priebehu vývoja spoločnosti, s príchodom nových vecí do Egypa (napríklad kone) sa len pridali nové hieroglyfy na označenie noviniek.

A tak zasa starý Egypt udivuje, nielen pyramídami, ale i počiatkami písma, ktoré vzniklo náhle a hlavne vo forme, ktorá od samého počiatku už nepotrebovala žiadne zásahy a úpravy. Alebo to bolo tak, ako hovorili starí Egypťania, že ich písmo bolo darom bohov?. Hieroglyfy majú môj neskonalý obdiv, pretože na svete sa totiž máločo človeku podarí vytvoriť už od začiatku tak dokonalé, že to nie je potrebné meniť či opravovať. Niečo, čo funguje viac ako 3500 rokov.

A ešte jedna vec na záver. Málokto si uvedomí, že aj samotná pyramída, napríklad z minulých dvoch článkov tá Chufuova, je vlastne jedným obrovským hieroglyfom. Áno, v textoch často nájdeme hieroglyf v tvare pravouhlého trojuholníka. Čítame ho ako MER. A preložíme ako kanál, cesta, ale i láska.

ukážka hieroglyfického textu

ukážka klinového písma z oblasti Mezopotámie