…je neskoro večer a ja lenivo oddychujem v jednej z početných lodných reštaurácií kotviacich na rieke Níl. Aj keď je tesne pred polnocou, o tichu sa v Káhire nedá hovoriť nikdy. Keď sa tak nad tým zamýšľam, asi to ani nikdy nešlo, pretože od jej začiatku zrejme bola „Viťazná“, čo je jej preklad z arabčiny rušným obchodným a správnym centrom, veď sa tu napríklad nachádza dodnes fungujúci najväčší arabský bazár na africkom kontinente, ktorý sa tiahne takmer dva kilometre a funguje nepretržite už od 14.storočia. Priznám sa, že Káhiru nemusím. Ale mám tu pár miest, ktoré majú svoje nenapodobiteľné čaro, a na ktoré sa rada vraciam. Jedným z týchto miest je malinká orientálna reštaurácia s kaviarničkou. Sedím síce na málo pohodlnej drevenej pohovke, ale nepohodlie mi vynahradzuje romantický výhľad na hladinu Nílu, na ktorej sa trblieta milión farebných svietielok, ktorými sú ovešané lode kotviace na jej brehoch. Na tomto mieste rada vdychujem sýte vône, ktoré sa tu miešajú navzájom a ja rozoznávam typický aromatický tabak z vodných fajok, v keramickej nádobke uprostred stola je namiesto kytičky zväzok čerstvej mäty a z neďalekej zelene na brehu vanie krásna vôňa rastliny, ktorú tu volajú jednoducho rihanna „voňavá“. V takýchto chviľach sa mi vôbec nechce rušiť atmosféru slovami. Mlčím, pozorujem kakofóniu zvukov Káhiry, rachot motorov áut,ktoré tu neutíchajú doslova 24 hodín, trúbenie vodičov a pokrikovanie pojazdných obchodníkov neúnavne ponúkajúcich svoj tovar, híkajúci oslíkovia, spievajúce cikády,z každej kaviarničky ohlušujúca hudba, rozoznávam pieseň populárneho Amra Diaba, večnú Omo Kalhtum, predstaviteľku starej klasiky, núbijské rytmy speváka Mohameda Munira…všetko sa mi mieša, vône, hlasy, spev, dopravný ruch…napadá ma tak, ako vždy, ako je možné, že ten ruch Egypťania zvládajú v pohode a ešte to stihnú prekričať v rozhovoroch s priateľmi či niekým na druhom konci mobilu. Sedím, dívam sa, a rozmýšľam, rozhodujem sa……Tak predsa, po siedmich rokoch pôsobenia v Egypte by som chcela v nasledujúcich príspevkoch priblížiť svet, ktorý obdivujem, a ktorý je už bohužiaľ takmer dve tisícky rokov mŕtvy….. podotýkam, že všetko,o čom budem písať je z vlastných skúseností a zážitkov a všetko, čo sa týka histórie je podložené dostupnými faktami, štúdiom na univerzite v Čechách (som vyštudovaná historička umenia),kurzom egyptológie v Káhire a mojím záujmom o nové informácie a objavy v tejto starej kultúre.
Tak pre tých, ktorých by to zaujalo…….poďte so mnou na výlet do minulosti……..zajtra vás zavediem do mesta, ktoré bolo postavené len na to, aby ho mohla obývať nesmrteľná duša jedného mŕtveho veľkého faraóna. Navštívime jedinečnú Sakkáru.