V článku o Sakkáre som hovorila, že v Egypte bol faraón stelesnením boha a nemal sebe rovného,že dokonca aj jeho dotyk, či dotyk jeho žezla mohol zapríčiniť smrť bežného človeka. Každý faraón stelesňoval vo svojej božskej podstate všetkých bohov a vo svojej ľudskej podstate všetkých ľudí.
V tomto krátkom príspevku by som chcela spomenúť jedného z nich, ale tentoraz vynechám jeho veľké politické činy, jeho božskú podstatu a zameriam sa na to, že aj on bol človekom….teda aspoň v jednej, tej poslednej chvíli….ako človek bol smrteľným (aj keď len nachvíľu, konkrétne len po dobu 72 dní, kedy prebiehala zložitá mumifikácia a pohrebné prípravy, potom ožil v posmrtnom živote naveky).
Predovšetkým síce píšem o dotyčnom ako o ňom, v mužskom rode, ale v skutočnosti to bola žena, jedna z mála žien faraóniek na egyptskom tróne. Nemyslím tým len dočasnú vládu matiek namiesto ich nedospelých synov, myslím tým skutočnú moc, akú mali jej mužskí predchodcovia i potomkovia (i keď nie z jej vlastnej krvi) a keďže trón bol určený len mužom, dotyčná žena sa nechávala oslovovať ako muž, zobrazovať ako muž a na oficiálnych ceremóniách si pripevňovala umelú bradu ako jeden zo znakov kráľovskej moci. Svet ju pozná pod menom Hatšepsut. Nebudem hovoriť o tom, že jej vláda bola pre bežných Egypťanov požehnaním, pretože ako žena radšej organizovala úspešné obchodné cesty ako vojenské výpravy. Chcem spomenuť jej poslednú cestu…..doslova.
V roku 2007 sa v depozite káhirského národného múzea našli dve ženské múmie. Jedna z nich bola označená ako kráľovská dojka, druhá staršia bola bez mena, ale podľa prekrižených rúk na hrudi sa jednalo o vysoko postavenú ženu. Testy DNA napokon potvrdili s istotou jej totožnosť a svetom obišla správa, že sa po tisícročiach našla múmia slávnej Hatšepsut. Mumifikovaného tela sa potom zmocnili lekárske tímy a tým sa podarilo určiť približný vek smrti, aj zdravotný stav kráľovnej.
Veľká Hatšepsut umrela pomerne stará (teda na egyptské pomery, kedy sa ľudia dožívali tak priemerne 35-45 rokov a ženy ešte menej), približne 45 az 60 ročná. Mala pokročilú rakovinu panvy, kostí, rozsiahle metastázy do chrbtice, mala silnú osteoporózu, artritídu, a aby tej bolesti nebolo dosť, zuby mala vo veľmi zlom stave, kazy tak hlboké, že spôsobili obojstranný zápal okostnice (čo je hrozná bolesť, kto to zažil, ten si to vie predstaviť) a navyše bola silná diabetička. Hatšepsut umrela ako veľmi chorá obézna stará žena a umierala pomaly v strašných bolestiach. Nie je nikde dokázané, či egyptskí lekári dokázali nejakým utišujúcim prostriedkom zmierniť bolesti, vieme, že poznali účinky ópia, ale nevieme, či ho na zmiernenie bolesti používali. Takže aj bohovia – faraóni na ich poslednej ceste trpeli rovnako ako bežní smrteľníci……
P.S. Prikladám obrázok múmie Hatšepsut……ženy, pozrite na tie úžasné vlasy…..