Pred sebou držim v rukách čerstvý preklad hieroglyfického textu do angličtiny z jedného starého papyru. V duchu si ho automaticky prekladám do rodného jazyka, a nahlas sa smejem „popod nos“. Pôvodne som vôbec nechcela spomínať faraóna, ktorého sa papyrus týka, ale musím sa s obsahom podeliť aj s vami. Ešte stále sa usmievam….tak pekne…ľudsky….
Faraón Pepi II. bol jedným z posledných vládcov Starej ríše. Delí nás od neho viac ako štyri tisíc rokov, Nebol vôbec významným panovníkom, ničím výrazným sa do dejín nezapísal. Možno až na to, že vládol najdlhšie zo všetkých egyptských kráľov, vládol 99 rokov. Umrel (na starovekého egypťana, ale i na naše pomery v absolutne úctyhodnom) veku 106 rokov. To znamená, že nastúpil ako šesťročný chlapček.
Papyrus, ktorého preklad mam teraz na stole, bol napísaný v druhom roku vlády Pepiho II. Teda faraón mal vtedy len osem rokov. Je to typický dokument vyhotovený pisármi kráľovského dvora a je vlastne odpoveďou kráľa na správu o víťazstve egyptských vojsk v Núbii a následný zoznam koristi a darov podrobenej zeme panovníkovi . S časťou tohto dokumentu sa chcem s vami podeliť, pretože je jedinečná a mne príde tak krásne obyčajne ľudská, že mi proste nedá a musíte si to prečítať i vy…..len na vysvetlenie,pisár isto zapisoval vlastné slová malého Pepiho II. a my sami uvidíme, aký dar z vojnovej koristi najviac zaujal malého kráľa…..
….“plav sa okamžite domov, k nám, rýchlo po prúde rieky k dvoru. Priveď so sebou toho (núbijského) trpaslíka, rozkazujem ti ho priviezť živého, sviežeho a zdravého“….“až s tebou nastúpi na loď, dozri na to, aby po jeho bokoch stáli dvaja spoľahliví ľudia, ktorých ty vyberieš! Daj pozor, aby nespadol do vody! V noci, keď bude spať, daj strážiť jeho spánok, ničím ho nevyrušuj a urči zo desať spoľahlivých ľudí, ktorí budu v jeho komnate, aby sa mu nič nestalo. A ty sám sa zo desaťkrát tam bež pozrieť. Moje Veličenstvo si veľmi želá vidieť toho trpaslíka viac ako všetky dary Sinaja či Puntu“……“udelí ti množstvo veľkých pôct, ktorými sa budeš pýšiť ty, tvoje deti, deti tvojich deti“……
Cez papyrus i cez štyri tisícročia si dokážeme predstaviť detskú radosť veľkého kráľa z darovaného trpaslíka, ktorého bude vidieť prvýkrát v živote…..a zaroveň nám potvrdí i to, že aj bohovia boli raz deťmi……