Egypt ma naučil jednej krásnej veci, ktorú si Európania nestačia v tom zhone uvedomiť. Že sú isté veci, ktoré keď fungujú, tak človeku nič nechýba a ani si neuvedomí, že fungujú a tak si to neváži. Myslím tým hlavne zdravie samozrejme, ale v Egypte je to aj o elektrických spotrebičoch a iných pomocníkoch môjho života. Verte, že keď sa zrazu pokazí práčka, žehlička, televízor a podobné veci, je to skutočne takmer koniec sveta. Tu totiž opravár, servis neexistuje v takom zmysle, ako poznáme z Europy. Žiadne Zlaté stránky a ideš….Tu musíš obvolať všetkých známych, tí obvolajú svojich známych, a nejako po pár dňoch, či týžďnoch sa k tebe dostane aj voľáke telefónne čislo na opravára. Ale takmer vždy je buď stále obsadené, alebo nefunguje. Keď má človek šťastie, tak opravár je prítomný na telefóne, popíšem stav veci, jemu je jedno, či je to satelit, či pračka, povie, že príde inshaallah (ak boh dá). Vravím, ok, budem doma, kedy? O siedmej večer. Ok, Čakám. Už je deväť hodín večer a nič, začínam rozmýšľať, či tým nemyslel zajtrajšok. Volám, samozrejme obsadené. Tak sa rozhodnem počkať dozajtra, isto myslel zajtra o siedmej večer. No nie je to ani zajtra. Isté je, že myslel o siedmej večer, ale ktorý deň, to isté nie je. Asi ani jemu. Tak je to tu, opravár je večne zanedprázdnený človek, ktorý má v náplni práce okrem opravy aj mlžiť presný príchod. No napokon predsa len, chvalabohu, príde, opraví, čo treba a ja pokračujem v bežnom živote, ale s vedomím, že každy den ďakujem bohu, že všetko funguje, tak ako má……
A inak vám ešte porozprávam moje prvé stretnutie s opravárom tu v Egypte. Bolo to najúžasnejšie a ďakujem mu z celého srdca, že ma uviedol týmto šokom, do opravárenskej reality, ktorá ma tu čaká, pretože po jeho škole, ma nič neprekvapí.
Jedného dňa, veľmi krátko po príchode do Egypta, po práci som zistila, že mi neodteká voda zo sprchového kúta.Snažila som sa to vyčistiť, ale vracalo sa to. Tak som požiadala domovníka, aby mi s tým pomohol. Domovník je k dispozícii stále, to je jeho jediná výhoda, narozdiel od opravárov (pozri vyššie). Otvorím mu dvere (tie musia zostať otvorené celý čas, ako je domovník u mna doma, pretože som sama – je to v záujme zachovania dobrého mena), vidím, že nenesie nič v rukách. Posunkami a slovensky (veď načo sa snažiť anglicky, keď on nerozumie a ja som v tom čase ešte nevedela dobre po arabsky) mu hovorím, že čím to chce vyčistiť. Úsmevom od ucha k uchu mi ukazuje svoje ruky….Nechápem…..Aha, už chápem a s otvorenými ústami, ktoré mi zostanú aj po tom, čo vysmiaty domovník, spokojný sám so sebou a s odvedenou štvorsekundovou prácou, odchádza preč, sa za ním ešte dlho dívam. Tak tá „oprava“ odtoku spočívala v tom, že do sprchového kúta napustil trochu vody a rukou niekoľkokrát upchával odpadovú dieru, vytvoril podtlak a trošičku tú špinu, niekde dole, posunul a voda začala veľmi jemne odtekať. Takto jemne odteká dodnes a to je už osem rokov………