Čriepky z Egypta – unikát na tróne, časť tretia

28. novembra 2010, Katarina Licha, Nezaradené

Aký bol Achnaton

     Tí, ktorí ste so mnou prelúskali trošku histórie za kráľa Achnatona v dvoch predchádzajúcich častiach, isto sa so mnou zamyslíte nad počínaním Achnatona. Čo ho viedlo k tým nepredstavieľným rozhodnutiam, ktoré uskutočnil? Hypotéz je mnoho.  Zasiahla ho nejaká duševná choroba? Od malička bol iný, melancholický, nevýrazný, vždy v pozadí, ale skôr to bolo možno z toho, že bol uprednostňovaný jeho starší brat Tutmose, ktorý mal byť faraónovým nástupcom. Alebo bol fanatickým veriacim, presvedčeným o svojej pravde v Atonovi? A tým, že sa mu dostala do rúk absolútna moc, tak ju využil na vypestovanie jeho kultu? Bol tým inteligentným vzdelaným mužom, idealistom, snílkom, ktorý zasvätil svoj život i krajinu a všetko v nej svojej pravde o jedinom bohu milujúcom mier a odsudzujúcom vojny a násilie? Nasvedčoval by tomu aj nález amarnských listov s prosbami mnohých kráľov z východu o vojenskú pomoc. Tú však Achnaton nikdy neposlal, namiesto toho uprednostňoval len mierové cesty, vyjednávania a úplatky. Alebo bola pravda o Achnatonovi inde – v politike a osobnej moci?

Pre mňa bol Achnaton politicky veľmi neskúsený, až naivný človek, ktorý nedokázal odhadnúť dôsledky svojich reforiem dopredu. A možno bol skutočne presvedčený, že on je ten povolaný, vybraný Atonom, a tak vnímal len seba a Atona, na nič iné sa nesústredil, nič iné nebolo pre neho podstatné a myslel, že Egypt to prijme, pretože pochopí, že bol predsa na túto úlohu vybraný samotným bohom. A hlavne ho vidím ako človeka, túžiaceho po moci, akú mali jeho predkovia v časoch pyramíd. A to bola moc absolútna. Moc, ktorú mali len prvé štyri dynastie kráľov, na úsvite egyptských dejín. Časy, ktoré boli vrcholom dejín, tzv. Stará ríša. Doba pyramíd, doba vzniku kráľovstva, vzniku posvätných hieroglyfov, vzniku najdokonalejšieho umenia, ktoré už potom tie ďalšie dynastie faraónov, i tá, do ktorej patril sám Achnaton, slepo kopírovala s väčším či menším úspechom. I mocný Karnak bol vlastne slabším odvarom toho, čo dali budovať mocní králi prvých štyroch dynastií. Moc týchto kráľov sa nedala s ničím v dejinách človeka porovnať. Ľudia v tých časoch verili, že stačilo sa len letmo nechtiac dotknúť kráľovho žezla a človek padol mŕtvy na zem. (bližšieo moci prvých faraónov zaznamenaných na papyroch pozri v článku o Sakkáre a faraónovi Džoserovi). Králi prvých štyroch dynastií boli skutočnými bohmi na zemi. Všetci ďalší, čo prišli po nich, sa už mohli vyhlasovať „len“ za synov boha. A s tým silnela stáročia po stáročiach i moc kňazov a chrámov. A proti tejto moci sa Achnaton, ako jediný z dlhej rady egyptských faraónov od 5 po 30 dynastiu, vzoprel. Tým, že zrušil kňazov a zavrel chrámy, skonfiškoval majetok, zrušil i moc, ktorú mali kňazi v ríši. Kult Atona využil na to, aby sa prehlásil nie za syna Atonovho, ale za vtelenie Atona samotného. Bol bohom na zemi, tak ako starí králi prvých štyroch dynastií. Porušil všetko, dovtedy fungujúce. Dokonca i hrobky sa už nebudovali na obvyklej západnej strane, ale naopak, na východe, odkiaľ vychádzal boh Aton. Lenže Achnaton si neuvedomil, že na takýto krok už nie je vhodná doba. Egypt prešiel istým vývojom a od čias staviteľov pyramíd už bol inde. A tak jeho moc, kult Atona, mesto Achetaton, v ktorom sa hral na svetovládcu 15 rokov, ho neprežilo. Egyptský svet sa dostal do starých koľají už za jeho záhadného nástupcu Smenkhareho, ktorý síce vládol veľmi krátko, zato ihneď opustil Achetaton, neodvážil sa ešte vrátiť do Luxoru, ale odišiel  do starého hlavného mesta na severe, do Memfisu. Až syn Achnatona, mladučký Tutanchamon sa vrátil späť do Luxoru, odkiaľ vlastne jeho otec Achnaton ušiel po prvých štyroch rokoch svojej vlády.

Kráľ Achnaton bol skutočne prekliatím krajiny. Stačila len doba jeho vlády, nešťastne dlhá, Za 17 rokov sa o Egypt nestaral, nastal hladomor, morové epidémie, úpadok, chaos vo vnútri i za hranicami štátu. Nástupcom nechal vyprázdnenú pokladnicu (pripomeňme si, že jeho otec bol najbohatším človekom sveta v tom čase a Egypt za jeho vlády bol na vrchole moci). Pre mňa bola jeho vláda zlomom….k horšiemu. Odvtedy to šlo s dejinami kráľovstva viac-menej dolu vodou. Koniec slávnej 18. dynastie veľkých kráľov začína práve Achnatonom, pokračuje jeho záhadným nástupcom Smenkharem,  mladým Tutanchamonom, jeho synom, ktorý nečakane umrel vo veku 18 rokov. Pokračuje nástupom najvyššieho kňaza Aje. Potom sa ujal trónu vojak, Horemheb. Nebol obdarený mužským potomkom a trón tak prenechal svojmu priateľovi, tiež vojakovi Ramessemu, ktorý zakladá novú dynastiu 19. – vojenskú dynastiu Ramsesovcov.

                                                                                    p o k r a č o v a n i e