Neúspech kultu Atona
Nedokážem pochopiť, čo si faraón Achnaton predstavoval, keď porušil tradície, nemenné viac ako jeden a pol tisícročia. Chápem, čo tým chcel dosiahnuť, zničiť moc kňazov a chrámov. Štátov v štáte. Navrátiť dejiny späť do slávnej minulosti kráľov bohov – kráľov prvých štyroch dynastií, do čias, kedy sa stavali neskutočné stavby – pyramídy. Ale to už nebolo možné. Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Taká je pravda, ktorá platila i pre veľkého faraóna.
A navyše jeho kult Atona nikdy nemohol byť prijatý, nielenže bol prevratný, nový, ale pretože neponúkal ľuďom žiadnu náhradu starých božštiev. Neponúkal žiadne úľavy v živote, žiadne nové morálne zásady, návody ako žiť. A čo bolo vopred odsúdené na istý neúspech, a to je to, čo sa nesmierne divím, že do seba zahľadený Achnaton nevidel od začiatku – vzal ľuďom nádej na posmrtný život tým, že zrušil kult boha podsvetia Usireho (Osirisa), ktorý dovtedy rozhodoval, či si Egypťan zaslúži vojsť do večného života po smrti. Kult Atona bol len o Atonovi a Achnatonovi. Od bežného Egypťana bol neskutočne vzdialený. Nie boh podsvetia Usire, len na kráľovi odteraz záleží, či si ľudia zaslúžia večný život po smrti, alebo nie. Ale čo môžu čakať od kráľa, ktorý sa celú svoju vládu uzavrel pred svojim národom niekde v púštnom meste a tam si žil svoj vlastný život.
O Achnatonovi sa popísalo mnoho, avšak všetko sú zatiaľ len dohady a hypotézy. V týchto štyroch častiach som nechcela podať nejaké faktografické informácie o jeho vláde, skôr som chcela poukázať na to, čo musela spôsobiť v religióznej spoločnosti Egypta jeho „náboženská revolúcia“. Nešlo mi o to, podať vyčerpávajúce informácie, ale poukázať na to, že sa odvážil urobiť reformy v krajine, ktorá na to nemala absolutne predpoklady. Pre mňa osobne je Achnaton unikát, ale nemyslím tým svoj obdiv k nemu, Unikát v tom, že zaviedol novinky do konzervatívneho sveta. A mne osobne imponuje tým, že ako jediný sa do dôsledkov snažil navrátiť Egypt do starých čias, do čias, ktoré sú mojím najobľúbenejším obdobím – do čias prvých štyroch dynastií. (písala som o tejto dobe v čriepkoch o záhadách Egypta – pyramídy, labyrinty pod pyramídami, vznik hieroglyfov a dioritová socha).
A pridám ešte čosi, čo len zvyšuje rozporuplnosť tejto osoby. Na jednej strane bol neskutočne dôsledný vo veciach, ktoré chcel zmeniť. Zrušenie bohov, skonfiškovanie majetkov chrámov, vybudovanie nového hlavného mesta, nové realistické amarnské umenie, úplne nové náboženstvo, inak postavené chrámy, iné uctievanie Atona, výstavba hrobiek na východnej stranie, nie na západnej, kráľovská rodina s deťmi v popredí záujmu, kráľovná rovnocennou partnerkou kráľa…Dokonca bol tak dôsledný, že reforma zasiahla aj nedotknuteľné posvätné staré hieroglyfy, ktoré sa vynorili na počiatku egyptských dejín, v časoch pred zjednotením krajiny, a ktoré boli pokladané za tak dokonalé a posvätné, že sa ich nik neodvážil pozmeniť. Od jeho vlády sa budú záznamy na papyroch, či na stenách chrámov zapisovať v ťažšie pochopiteľnom hieroglyfickom písme Novej ríše
Na jednej strane teda neuveriteľne dôsledný v reformách, na strane druhej neuveriteľne krátkozraký so svojím nezáujmom o vnútornú a zahraničnú politiku štátu. Dokonca zrejme ani nevidel pokrytectvo ľudí, ktorí sa okolo neho zoskupovali. Do svojho Achetatonu nepritiahol skutočnú starú aristokraciu, veľmožov, staré rody. V meste okolo neho žili ľudia bez mena a minulosti (až na pár čestných výnimiek, napríklad sochár Tutmose a jeho sochárska dielňa).
A ešte úplne na záver – Jeden fakt tu máme.Testami DNA bol potvrdený záver, že telo muža, ktoré sa dovtedy prisudzovalo záhadnému nástupcovi Achnatona Smenhkaremu, je v skutočnosti otcom kráľa Tutanchamona, synom Amenhotepa III. a Teje, bratom neznámej mladej ženy – matky Tutanchamona, bratom ďalšej mužskej múmie – staršieho Tutmoseho. Je to kráľ Achnaton. A toto telo naozaj vykazuje známky degeneratívnej choroby kostí, ktorá bola v rode dedičná a veľmi vzácna, zapríčiňovala široké boky, predĺžené kosti na prstoch rúk, dlhé chudé končatiny a neobvykle vypuklú lebku zo zadnej časti. Takže zobrazenia Achnatona ako akéhosi hermafrodita, muža so ženskou postavou, sú reálnou podobou tohto nevzhľadného chorľavého kráľa. Aby som neskončila s našim Achnatonom v zlom. To, čo na Egypte obdivujem, umenie, to naozaj za jeho vlády kvitlo. Amarnský štýl je unikát. I preto som nazvala tieto tri články z blogu o Egypte unikátom na tróne. Výzdoba hrobiek, zbytky z veľkolepého paláca v Achetatone, zbytky reliéfov z Karnaku, sochy, busty – dokladajú majstrovstvo v realite. Po prvýkrát sa skutočne môžeme oprieť o to, že vyobrazenia kráľa sú jeho skutočnou podobou, nie zidealizovanou tvárou večne mladých ľudí s jemným úsmevom a pokojným výrazom bez emócií. Achnatonove vyobrazenia vnímam síce ako nie veľmi lichotivé podoby muža, ale výraz tváre je vždy oduševnelý, s rúškom tajomstva. Pred týždňom som takto dlho stála pri jeho soche v nadživotnej veľkosti na prízemí káhirského múzea. Mala som z výrazu tej zvláštnej deformovanej tváre pocit, akoby vedel viac ako my……….rada by som ho požiadala o to, aby nám tú svoju pravdu prezradil, a bol tak konečne po tisícročiach pochopený.