Čriepky z Egypta – Príbeh Egypťana Sinuheta

10. decembra 2010, Katarina Licha, Nezaradené

     Dnešný egyptský čriepok bude o vrcholnom diele egyptskej literatúry. Sinuhetov príbeh. Iste sa teraz mnohí z mojich čitateľov pousmejú, že ho čítali a poznajú ho. Ale……… skutočne si to myslíte? Tak poďte so mnou po stopách Sinuheta. Na konci článku zistíte, že pravda je úplne iná.

     Máme šťastie, pretože tento príbeh z egyptskej minulosti a literárny klenot starovekej literatúry sa nám, narozdiel od mnohých iných príbehov, zachoval celý na dvoch originálnych papyroch (uložených v berlínskom múzeu) a neskorších opisoch na desiatkach ostrák (ostraky boli najlacnejším materiálom na písanie, boli to vlastne vápencové úlomky, črepy,  používali sa hlavne v pisárskych školách na precvičovanie hieroglyfov). 

 

vápencový úlomok s časťou príbehu o Sinuhetovi

vápencový úlomok s časťou príbehu o Sinuhetovi

     Poďme si teda spoločne prečítať, aký osud pripravili sudičky nášmu skutočnému Egypťanovi Sinuhe………..

     Si – nuhe, Ten ktorý sa zrodil z posvätnej sykomory. Narodil sa v dobe vlády prvého faraóna 12. dynastie Amenemheta I. Sinuhe bol vysokým hodnostárom, správcom kráľovho háremu. Príbeh začína veľmi dramaticky, kedy si úplne náhodou Sinuhe vypočuje tajný rozhovor, z ktorého sa dozvedá, že kráľ Amenhemet I. bol zavraždený intrigami v jeho háreme (čo je skutočný historický fakt). Keďže je kráľov syn v tomto čase, nanešťastie na vojenskom ťažení v Líbyi, Sinuhe, zhrozený v zmätku utečie. Bojí sa totiž, že po príchode kráľovho syna Senusreta, bude obvinený aj on ako správca háremu z kráľovraždy. Potom nasleduje dlhý opis únavnej cesty púšťou. Sinuhe sa dostáva napokon do „Ázie“ (nedá sa presne určiť kam, ale zrejme do dnešného Libanonu, Sýrie a Palestíny), kde sa živí, ako môže, stáva sa obchodníkom s pozemkami, ale hlavne sa preslávi ako výborný poradca vo vojenských veciach u miestnych ázijských kráľov. Tam takto aj zbohatne, ožení sa. Vždy sa však v spomienkach vracia do rodného Egypta, kam sa túži na starobu vrátiť. Sinuhe sa stane jedného dňa veľmi známym, a to po bitke s „obrom“ (tento moment bol prevzatý do neskorších biblických príbehov ako príbeh boja Dávida a Goliáša). O tomto sa dozvedá aj egyptský faraón Senusret a konečne pozýva listom Sinuheta späť domov. Šťastný Sinuhe sa vracia na kráľovský dvor ako bohatý slávny muž, kráľ ho obdaruje hrobkou a Sinuhe dožije v spokojnosti a šťastí svoj život v milovanej domovine.

     Pýtate sa, kde je krehká Minea z Kréty? Kde je idealista Achnaton? Intrigánska mocná čarodejka čierna Teje, kde je starnúci veľký kráľ Amenhotep III.? A čo  slávna lekárska prax kráľovského otvárača lebiek, nášho Sinuheta? Kde sú najobávanejší najstrašnejší nepriatelia Egypta – Chetiti? Nuž, náš Sinuhe by otváral údivom a nepochopením oči. Chetiti v jeho časoch totiž ešte neexistovali, obchodovanie so Stredomorím a Krétou je veľmi veľmi otázne, prax kráľovského otvárača lebiek vôbec v Egypte neexistovala. A Achnaton a králi 18. dynastie sa narodia až šesť storočí po smrti skutočného Sinuheta.

     Skutočný príbeh Sinuheta je z doby kráľa 12. dynastie, teda 600 rokov pred Achnatonom, skutočný Sinuhe nikdy nebol lekárom, ale správcom háremu. Skutočný Sinuhe nikdy nenavštívil Krétu, Babylon, Chetitskú ríšu. Nedostal sa na svojich cestách ďalej ako do Sýrie či Libanonu. To, čo nám je známe z diela fínskeho spisovateľa Mika Waltariho je jeho fikciou, len jeho fantáziou.

 Z pôvodného originálneho príbehu o Sinuhetovi použil len jeho meno. Ale vôbec to nevadí, pretože som niekoľkokrát čitala  Waltariho Sinuheta a prednedávnom v anglickom preklade i originálneho Sinuheta, a u mňa vyhráva jednoznačne Waltari. Hoci neberiem do úvahy politické pozadie jeho príbehu, pretože je to len autorova fantázia, myslím, že egyptskú dušu sa mu podarilo opísať vynikajúco.

     Ale aby som bola spravodlivá i k nášmu pôvodnému Sinuhetovi, je to štýlom písania, vrchol egyptskej literatúry. Autorom zrejme nebude dvoran SInuhe. Zostáva anonymný. Možno je to veľký a známy spisovateľ a básnik Chetej, ktorý pôsobil za doby kráľa Amenemheta I. Štýl, akým je Sinuhe napísaný, by tomu zodpovedal. Narozdiel od pútavého deja Waltariho, je originálny Sinuhe písaný typickým staroegyptským štýlom, plným kvetnatých fráz, navyše označenia miest a krajín nám zväčša zostávajú tajomstvom. Číta sa skutočne veľmi ťažko, ale cítite v ňom naozaj svet starého Egypta.

 Sinuhetov príbeh vznikol na objednávku, možno samotného kráľa Senusreta, syna Amenemheta I., ako akési očistenie sa od podozrenia, že by mohol byť zapletený do otcovraždy. Alebo vzniklo na objednávku samotného Sinuheta, ako súčasť výzdoby jeho hrobky (čo bolo v Egypte bežné, že do hrobky bol spísaný a zobrazený životopis významnej osobnosti, majiteľa hrobky).

Na ukážku pôvodného príbehu Sinuheta, časť českého prekladu od vynikajúceho egyptológa Františka Lexy

Vlastní životopis Sinuhetův

Opis rozkazu, jenž mi byl poslán o mém návratu do Egypta.

Královský rozkaz Hora Anchernesveta, pána korun obou zemí, Anchemesveta, krále Horního i Dolního Egypta Cheperkarea, syna Reova Senvosreta – kéž žije na věky věkův – průvodci Sinuhetovi:
Hle, přináší se ti tento královský rozkaz, aby ti bylo oznámeno toto:
Prošel jsi cizí země a přišel jsi z Kadimy do Retenu. Co jsi provedl, aby se zakročovalo proti tobě? Putoval jsi ze země do země dle rady, kterou ti dávalo tvé srdce. Nepobuřoval jsi, aby bylo nutno odmítati tvé řeči. Nemluvil jsi v radě knížat tak, aby se tvým výrokům kladl odpor. Pohnutky, která vedla tvé srdce, nebylo nikdy v mém srdci proti tobě. Tvé nebe, které jest v paláci, trvá a jest dosud svěží, a její hlava jest ozářena královskou mocí země. Také její dítky jsou v královském paláci. Budeš dostávati nádherné věci od nich a budeš žíti z jejich darů. Až se vrátíš do Egypta, spatříš sídelní město, v němž ses zrodil, políbíš zemi před oběma velkými branami a budeš spolčen s královskými přáteli. Hle, nyní ses již přiblížil stáří, ztratil jsi mužnou sílu a myslíš na den pohřbu a odchodu na věčnost. Jsou pro tebe připraveny mísy s množstvím olejů a obinadel, zhotovených rukama bohyně Tajety; dostane se ti slavnostního průvodu v den pohřbu, zlatého obalu s hlavou z lapisu lazuli a nebe se bude rozprostírati nad tebou. Budeš položen na saně, býci tě potáhnou a zpěváci půjdou před tebou. Přede dveřmi tvé hrobky se bude provozovati pohřební tanec. Budou pro tebe odříkávány obětní modlitby a bude porážen [dobytek] u tvých obětních dveří. Tvé sloupové síně vystavěny budou z bílého mramoru uprostřed hrobek královských princů. Nepotká tě smrt v cizině, nepohřbí tě asijští Beduini, nebudeš zahalen do beraní kůže. – Pamatuj na svou mrtvolu a vrat‘ se! Právě když tento rozkaz mne došel, stál jsem uprostřed svých soukmenovců. Když mi byl předčítán, vrhl jsem se na břicho, sbíral jsem prach a sypal jsem si jej na vlasy. Pak jsem pobíhal po táboře, jásaje, a pravil jsem: „Jak jest to možno, že se toto činí pro mne, jehož jeho srdce zavedlo do barbarské ciziny? Dobrý jsi, milostivý, jenž vysvobozuješ mě od smrti; neboť ty to způsobíš, že strávím konec svého života v domově.“

  • Lexa, F.: Výběr ze starší literatury egyptské, Praha 1947