Po dlhšej odmlke pozdravujem svojich stálych i náhodných čitateľov. Dnešný príspevok nebude o dobe mŕtvej viac ako dve tisícročia, nebudem spomínať môj obľúbený svet egyptských faraónov. Dnes to bude o čomsi, čo sa deje od jednej poobede v celom Egypte. Vlna nepokojov, masové protivládne demonštrácie ako iskra prehupli z Tuniska i do Egypta.
Včera v noci som objavila výzvy na facebooku, ktoré mobilizovali ľudí, aby o jednej prišli na určené miesta v jednotlivých mestách Egypta podporiť myšlienky na zmenu. Okrem organizačných informácií som tam našla i zoznam minimálne 30 mien právnikov s ich telefónnymi číslami, ktorí prípadným zatknutým poskytnú právnické služby zdarma.
O jednej sa to skutočne začalo a trvá doteraz. Celá Káhira je ako v ohni, len na samotnom Tahrir midan (tam, kde je známe národné múzeum) sa zišlo podľa odhadov zhruba 6 000 demonštrantov. Heslá v arabčine i angličtine zhodne požadujú koniec vlády Husního Mubaraka, ktorý autoritársky vládne tejto krajine od roku 1981, rozpustenie parlamentu, zatknutie všetkých politikov, ktorí sú podozriví z korupcie, rodinkárstva a rozkrádania štátneho majetku (to sú, česť výnimkám, všetci egyptskí politici). Demonštranti sa pokúšajú preniknúť na tretie poschodie budovy štátnej televízie a rozhlasu, aby tam prečítali svoje požiadavky rovno do éteru. Keby som nemala informácie z internetu a keby som na vlastné oči nevidela masy protestujúcich v Alexandrii, tak pri pozeraní štátnych kanálov televízie si myslím, že sa v Egypte nič nedeje. Na každom z nich sa v pokoji varí, diskutuje o bieliacich krémoch alebo si môžem pozrieť nejakú starú egyptskú komédiu.
Proti demonštrantom zasahuje polícia, ale oproti protestujúcim je v značnej (číselnej) nevýhode. Takéto masové demonštrácie totiž Egypt nezažil vraj od smrti predošlého prezidenta Sadata (1981). Nielen počtom sú demonštrácie výnimočné, ale aj prejavovaným hnevom a nespokojnosťou s obrovskou nezamestnanosťou, chudobou (odhad je viac ako 20 percent Egypťanov žije pod hranicou chudoby) a zvyšovaním cien potravín. Policajti používajú vodné delá a videla som ich použiť aj slzotvorný plyn. Masovo sa zatýka. Demonštranti sú vyzývaní, aby neničili a nedemolovali okolie, čo sa (aspoň v Alexandrii to môžem vidieť) a dodržuje.
Momentálne vraj v časti Káhiry, kde je najviac demonštrujúcich vypli elektriku. Ľudia sa zhromažďujú na uliciach, navzájom sa vyzývajú, aby vyšli do ulíc podporiť zmenu v tejto krajine.
Veľmi by som im to želala, neviem si však momentálne predstaviť, ako a kto sa na tak obrovské zmeny odhodlá.
Prezident Husní Mubarak spolu s celou rodinou a synom Gamalom, ktorý sa už videl v tohtoročných prezidentských voľbách istým prezidentom, vraj utiekol z Káhiry na sinajský polostrov na svoju dobre stráženú rezidenciu v Sharm el Sheiku.
Ospravedlńujem sa za možno nesúvislé vety, píšem to, čo momentálne vidím z okna, a čo čítam.
Zdravím vás z Alexandrie, Egypt
Katarína