Zasa sa objavujú mladí aktivisti s výzvami, aby sa začali zhromažďovať davy ľudí v piatok na Tahrír midán v Káhire a v ďalších veľkých mestách Egypta. Organizujú sa opäť cez sociálne siete, facebook a twitter, ktoré už boli odblokované od včera rána. Aktivitisti chcú jedno – skončiť s Mubarakom nadobro. Zajtra a dosť. Akcia sa volá „Gomaat Rahíl“. Voľný preklad znie asi ako “ Piatok odídeš navždy“. Egypt je doslova paralyzovaný, Mubarak skúsil takmer všetky špinavé hry so svojím obyvateľstvom. Začal niečím, čomu som prosto nemohla uveriť, žeby to bol schopný urobiť voči svojim vlastným ľuďom. Začal vypustením väzňov z väzníc a zastrašovaním ľudí. Po 30 rokoch nízkej kriminality sa Egypťania zrazu ocitli doslova paralyzovaní strachom. To, čo sa dialo na uliciach Káhiry a Alex bolo prosto čosi nepredstaviteľné. Nie som novinár, som človek, ktorý má svoj názor na vec, nemusíte vôbec v tomto so mnou súhlasiť a som pripravená aj na nesúhlasné komentáre, ktoré ma môžu obviňovať z paranoje. Ale je tu niekoľko faktov, ktoré dokladajú, že prezident Egypta vypustil na svojich vlastných ľudí lúzu najťažšieho kalibru, aby zastrašil demonštrantov na uliciach, prinútil ich odísť domov chrániť svoje rodiny a hlavne, aby potom mohol ukázať, že ešte je tu on, ktorý urobí poriadok. Najprv, v sobotu ako zázrakom zmizla polícia z celého severu Egypta. Toto môžem potvrdiť i na vlastné oči, pretože po príchode od Hurgahdy, vedľa bytu, kde som ubytovaná, je policajná stanica. Po prvýkrát bola úplne prázdna. Ozývajú sa hlasy zo samotnej polície, že dostali náhly rozkaz sa stiahnuť a počkať tak do ďalšieho rozkazu. V sobotu k večeru začali prichádzať prvé poplašné správy o rabovaní a znásilňovaní na uliciach i v bytoch. V čase, keď v Egypte nefungovalo žiadne spojenie, sme dostali všetci sms od armády, ktorá žiadala mužov vrátiť sa domov a chrániť svoje rodiny a majetky. Oveľa horšie správy čakali o čosi neskôr. Boli to správy o úteku väzňov z niekoľkých väzníc. Dovtedy v Egypte by ste za celých 30 rokov vlády spočítali väzňov na úteku na prstoch ruky. Teraz ušlo viac ako 3000 väzňov. Ďalšia zaujímavá vec – egyptské väznice nie sú európske. Odtiaľ sa utiecť dá veľmi veľmi ťažko. Sú oplotené ostatným drôtom, napustené elektrikou, s vysokou ostrahou, množstvom policajtov. Je skutočne zaujímavé, ako mohli toto všetko väzni prekonať? Ďalšia „náhoda“, väzni ušli z väzníc na severe Egypta – Wadi El Natrun a Fajjum. Väznice na juhu Egypta, napríklad v Qene zostali bez problémov strážené políciou a žiadny väzeň neušiel. Lenže Mubarak nepredpokladal, že demonštrantov nezastraší a nezastaví ani toto. Tí ostali na uliciach a naopak, obyčajní ľudia začali s domobranou, ozbrojení skutočne primitívnymi zbraňami držali na striedačku stráž pred vchodom do domov, uzavreli prístupové ulice a robili prácu, ktorú mala robiť polícia. Tento trik prezidentovi nevyšiel, napriek tomu vyčkával, očakávajúc podporu USA, ktorej sa mu bohato dostávalo celú svoju vládu. A USA ho skutočne podporili, nevyjadrili sa jasne k tomu, aby odišiel a zabránil tak vypuknutiu skutočne krvavých nepokojov. Na toto totiž vsetci čakali. Nestalo sa. Egyptom sa šíria neoficiálne správy, že v tom čase, ako sa mu nepodarilo po stiahnutí polície a vypustení väzňov do ulíc severných miest situaciu dostať pod kontrolu, mal pripravenú svoju obávanú kartu – armádu. Poslal armádu do ulíc, ale armáda nezasiahla. Rozohrala sa vyčkávacia akcia. Bude vojsko na strane ľudí alebo na strane svojho veliteľa Mubaraka. Armáda nezasahovala. Vlastne nebolo prečo, lebo protimubarakovski demonštanti doteraz demonštrovali naozaj v pokoji. Ľudia vojakov vítali v uliciach, isto ste videli, ako im podávali ruky, nosili jedlo, bavili sa s nimi, boli radi, že sú tu, pre nich. Každý veril, že armáda je na ich strane. Neoficiálna správa od jedného z okolia Omara Sulejmana, ktorý je vlastne teraz na čele Egypta a je na čele armády hovorila o tom, že Mubarak žiadal o vojenský zásah, ale Sulejman to odmietol. Armáda nebude zasahovať proti ľudu, na to nebola školená a nie je na to určená. To bolo prvýkrát, kedy stratil dovtedy sebaistý Mubarak svoju istotu. Ďalší mäkší úder prišiel depešou z USA od B.Obamu, aby vystúpil verejne a sľúbil ľuďom, že už nebude kandidovať. Prezident pod týmto tlakom teda vystúpil s prejavom, ktorý keby prišiel na začiatku demnštrácií, tak som si istá, že by prekvapil demonštrantov a upokojil by ich. Prezident totiž zrušil dva články v ústave, prvý hovoril o výnimočnom stave, v ktorom bol Egypt prakticky od začiatku vlády Mubaraka, od roku 1981, druhý hovoril o slobdoných voľbách, obmedzenom volebnom období pre prezidenta, o kandidátoch, ktorí po prvýkrat nemusia byť z jeho Národno demokratickej strany. A sľúbil reformy a svoj odchod po voľbách v septembri. Keby toto prišlo na začiatku, stačilo by to. Teraz už to nestačilo. Ľudia neodišli z ulíc, naopak, začali sa zhromažďovať viac a viac. Mubarak teda skúša na svojich ľuďoch ďalši špinavý trik – vyhladovanie. Banky totiž sú v Egypte zatvorené od piatku minulého týždňa. Ľudia nedostávajú výplatu od zamestnávateľov, zásobovanie viazne, začína byť naozaj problém, dochádzajú peniaze. Začína sa naozaj nervozita, ľudia sa už odkláňajú od demonštrantov, pretože v štátnej televízii sa propagujú ako oni, ktorí sú problémom, brzdou k pokoju. Začína sa zhromažďovať promubarakovská demonštrácia, krvavé strety medzi nimi, isto ste videli jazdcov na koniach, ktorí vyvolávali krvavé strety a hecovali. Hovorí sa, že sú zaplatení Mubarakovou národnodemokratickou stranou. Začal sa chaos, veľa zranených, päť mŕtvych. Armáda stále nezasahuje. Teraz je karta v jej rukách. Vieme, že sa rozhoduje, ku komu sa pridať. Trvá jej to do dnešného rána. Je to síce neoficálna správa, ale teraz v popoludňajších hodinách je to možno realita.
Dnes armáda jasne dala najavo, že sa prikláňa na stranu ľudu. To znamená, že zajtra sa možno rozhodne všetko. Aktivitisti sa znovu začínajú zhromažďovať na uliciach s tým, že armáda je už definitívne na strane ľudu. Takže zajtra uvidíme. Armáda plus ľud kontra jediný človek, ktorý sa drží i špinavou hrou pri moci…..