Je to už jedenásty deň od prvej demonštrácie proti vláde večného prezidenta Husní Mubaraka v Egypte. Egypt je ochromený a unavený. Už teraz ekonomika štátu stráca bilióny libier. Škody budú nepredstaviteľné, pokiaľ sa to ihneď neukončí. Ľudia veria, naozaj veria, že dnes je ten posledný deň. A ako čas plynie, objavujú sa rôzne dohady, špekulácie o všetkom, čo sa deje. Teraz je na námestí Tahríru v Káhire stovky tisíc ľudí. Je to zvláštne, ale atmosféra tam je veľmi pokojná a sviatočná. Sú zábery na tancujúcich a spievajúcich ľudí. Atmosféra tam je doslova nabitá nádejou, že je to skutočne posledný deň Mubaraka.
Kto sú títo ľudia, ktorí vydržali i špinavé triky svojho prezidenta (pozri včerajší článok na mojom blogu Je piatok posledným dňom Mubaraka)? Väčšinou sú to mladí ľudia, absolutne apolitickí, ktorým ide o svoju budúcnosť, o to, aby mali po skončení vzdelania šancu sa adekvátne zamestnať. Kto ich zorganizoval v prvý deň odporu? Na internete sa objavujú dokumenty, ktoré hovoria, že organizácia vyšla odniekiaľ zvonku. Ide o skupinu mladých mužov, ktorí nie sú Egypťania, jeden z nich však vystupuje ako mladý Alexandrijčan. Títo ľudia vraj mali prístup k netu i vtedy, keď dal Mubarak zablokovať internet v celej krajine.
Pokojná situácia sa vyhrotila do krvavého chaosu opäť zásahom zvonku. Včera a predvčerom vystupovali v egyptskej televízii samotní účastníci dovtedy pokojného protimubarakovského protestu a hovorili, že druhá strana – promubarakovskí demonštranti mali nastrčených ľudí, ktorí sa zrazu privalili na koňoch. Neboli vraj z Egypta. Naozaj pri podrobnejšom zábere na tváre týchto jazdcov je vidieť, že niektoré tváre majú arabské črty (egypťania nie sú čistí Arabi, viem, že pre mnohých sú podobní, tak ako nám aziati, ale je v tom rozdiel. Dá sa rozoznať tvár Egypťana, Iránčana, Palestínčana, Araba zo Saudskej Arábie…). Odborník na problematiku Blízkeho východu na CNN hovoril, že to, čo videl, spôsob ako neznámi na koňoch podnecovali násilie a chaos, ako sa oháňali čímsi ako biče….to všetko nie je egyptského pôvodu, ale že čosi podobné videl už v Iráne. Svedkovia v egyptskej televízii hovorili, že títo muži pochádzajú z Palestíny, hovorilo sa o hnutí Hamás a o tom, že to mali zaplatené.
Ďalšou záhadou je samotný Mubarak. Prečo sa tak urputne drží pri moci? Stráca podporu USA a západu naozaj? Alebo sa tu hrá dvojitá hra? Je jasné, že Egypt nie je Tunisko a egyptský prezident nie je tuniský prezident. Tunisko a tuniský prezident je nikto a nič. Preto to šlo tak „ľahko“ a preto bol na tuniského prezidenta vydaný medzinárodný zatykač a zablokované bankové účty. Myslím, že toto vôbec nehrozí Mubarakovi a jeho miliardám na účtoch európskych bánk. A takisto ani zatykač. Veď ako sa sám vyjadril, zostane v Egypte, kde chce umrieť. A stále sa drží. Má už 82 rokov, je veľmi chorý. Aký má dôvod?
Ďalšia otázka je armáda. Zdá sa, že je kľúčom k rozriešeniu. Neútočila na ľudí, dnes sa zachovala férovo, oddelila problematických „promubarakáčov“ od tých druhých. Aby zabránila násiliu, tak ako to bolo dovčera. Šíria sa fámy, že armáda už toho má dosť a odkloní sa od svojho mecenáša, ktorý je už vlastne jej príťažou. Veď je tu ich ďalší človek Omar Sullejman, viceprezident Egypta. A tu je ďalšia čudná vec. Po jeho prejave v televízii vyzval mladých ľudí, ktorým najprv zložil obdiv, aby odišli domov a nechali vládu robiť svoju prácu v pokoji. Ukázal prstom na pôvodcu týchto nepokojov – sily zvonku, nemenované televízne stanice (isto medzi nimi i katarská al Jazzeera s pobočkou v Káhire, ktorú už pred pár dňami zrušili). Po jeho prejave zrazu začali promubarakovskí demonštanti napádať cudzincov na uliciach a hlavne útočiť na zahraničných spravodajcov. Ak Sullejman myslel, že svojím prejavom upokojí situáciu, tak sa mýlil. Alebo ……. myslel tým pravý opak?
Verte, že prostý Egypťan je už hrozne unavený, chce žiť normálne, chce mať prácu, chce mať prístup ku dobrému vzdelaniu. Nechce mať demokraciu v našom zmysle slova (i keď i tá naša demokracia je povážlivá), chce žiť v mieri, v stabilite…….Egypt je kľúčom k regiónu, je nesmierne dôležitý, preto si myslím, že toto prianie nás, obyčajných ľudí, asi bohužiaľ je posledné v poradí rebríčka dôležitosti. Prvoradé sú „vyššie“ záujmy istých štátov……….