Egypt starý a súčasný

Dnes pokračujeme v čriepkoch z Egypta časťou, ktorá nepríjemne zarazi každého turistu v Egypte – o obchodovaní. Ktosi kedysi povedal, že vraj arabi sú vynikajúci obchodníci. No ten dotyčný „je mdlého rozumu a zbytek života by mal strávit pod dohledem statného ošetřovatele…“

Káhira má svoju neopakovateľnú atmosféru aj kvôli tomu, že sa tam tlačí pre nás nepredstaviteľných 22 miliónov ľudí, ktorí doslova už bývajú aj na strechách domov. Všetci však nie sú pôvodom káhirčania. Veľa z nich sem v minulosti prišlo a stále prichádza v nádeji, že tu nájde prácu. Bohužiaľ, trúfam si povedať, že takmer bez šance.

Ja, skôr opatrný a bojazlivý tvor, som sa akousi iróniou osudu, ocitla v meste, kde kto nezažil, nevie si predstaviť ten neuveriteľný chaos v doprave, ktorý tam vládne. Toto vždy šokovalo turistické skupiny, ktoré s otvorenými ústami hľadeli z okien autobusov na tento chaos. Je jedno, či je dvanásť hodín napoludnie alebo štyri hodiny nad ránom.

Názov môjho blogu znie Egypt starý a súčasný. Najskôr som začala blog článkami z obdobia, ktoré je mi veľmi blízke a predsa vzdialené tisícročia. Dnes začínam novú kapitolu blogu, a priznám sa, trošku v rozpakoch, ako bude prijatá. Nasledovných pár článkov sú vlastne moje postrehy, životné skúsenosti z ľuďmi odlišnej kultúry, náboženstva, myslenia, […]

Pred sebou držim v rukách čerstvý preklad hieroglyfického textu do angličtiny z jedného starého papyru. V duchu si ho automaticky prekladám do rodného jazyka, a nahlas sa smejem „popod nos“.

No pôvodne som mala pripravený iný príspevok, ale kedže sa isté okolnosti náhle zmenili – a k lepšiemu, prinútilo ma to, napísať tento nečakaný, ale vysoko aktuálny (teda aspoň u mňa) článok.

Nebojte sa, ešte mi nezmäkol mozog v tejto neznesiteľnej egyptskej horúčave. Len ma tak napadlo, že včera sme si priblížili dušu, či skôr duše starého Egypťana, tak dnes je na rade telo.

Čo znamená ten nadpis? No, len toľko, že kým my (aspoň niektorí z nás) máme dušu jednu, u starovekých Egypťanov to bolo zasa raz o čosi zložitejšie. Mali duše tri. Dnes je mi veľmi tažko presne popísať čosi, k čomu žiaden súčasný jazyk nemá príslušný ekvivalent, ale aspoň sa pokúsim.

Dnes sa pristavíme pri najstaršom amulete, ktorý mal prinášať pevné zdravie a hojnosť, je to wedžad, Horovo oko. Pre mňa je to najkrajší egyptský symbol a ako amulet ho stále nosím so sebou. Veď istota je istota – zdravie mám len jedno.

Ankh. Už vyslovenie tohto slova v nás evokuje čosi starobylé a posvätné. Je to slovo z jazyka, ktorým sa hovorilo v starom Egypte.