Egypt starý a súčasný

     ….sklonený nad papyrom odrazu začul zvonku nezvyčajný hluk a hlasy. „Tak predsa, smrť sa blíži. Už len pár posledných chvíľ na tomto pozemskom svete…“  Mlčky a odovzdane čakal na ich príchod. Nepokúsil sa utiecť. Vedel, že už niet kam. Zaplavili celý jeho starý svet a prišli s novou vierou, ktorej on nerozumel. Vytlačili jeho a ďalších staroegyptských kňazov a ich bohov až na samý okraj krajiny Ta Meri (v staroegyptštine Egypt) a oni našli útočisko v chráme vznešenej bohyne Izis na nílskom ostrovčeku Philae….  

     Možno takto sa končili dejiny umierajúceho starého Egypta, ktorý tak uvoľnil miesto novej viere, ktorá sa začala šíriť známym svetom – kresťanstvu.  Práve v chráme bohyne Izis (aká to irónia histórie, veď Izis bola bohyňou života) bol vyrytý posledný hieroglyf roku 394 po Kristovi ako symbol zomierajúceho starého faraónskeho Egypta. Kresťania v snahe očistiť krajinu od „pohanských“ kultov ničili egyptské pamiatky a svoje útoky cielili hlavne na kňazov, ktorí ako poslední ochraňovali papyry s trojtisícročnými vedomosťami a tradíciami. Pred kresťanmi utekajúci egyptskí kňazi sa usadili na juhu Egypta, v chráme Izis, ktorý ležal osamotený na ostrovčeku rieky Níl pri dnešnom Asuáne. Napokon práve týmto rokom začína nová etapa v dejinách Egypta, ktorú už ale píšu koptskí kresťania. V časoch, keď môj imaginárny staroegyptský kňaz čakal na svoju smrť, ani samotní kresťania netušili, že ich vláda v Egypte nepresiahne ani šesť storočí a budú musieť ustúpiť novej sile, valiacej sa z arabského polostrova, moslimskej.

     Ale vráťme sa na ostrovček Philae. Nebudem spomínať umenie a históriu chrámu, pretože to je treba zažiť a vidieť. Čítať o tom nestačí. Sú miesta, ktoré nie sú šťastné. Možno je to ich osud, neviem. A k nim radím práve Philae. Svoj zdrvujúci úder dostalo od vpádu kresťanov a následnom ničení a vyplienení. V agónii ešte Philae dýchalo celé stáročia až do 20. storočia, ktoré mu zasadilo smrteľnú ranu. Turisti, ktorí navštevujú dnešný chrám Izis vo Philae, v skutočnosti nenavštevujú pôvodné miesto. Pretože ostrovček Philae navždy leží utopený v Níle kvôli dostavbe Veľkej priehrady a následnom zatopení Násirovým jazerom. Na jeho dne dnes odpočíva viac ako 140 staroegyptských chrámov. Okrem 20 chrámov (plus chrámy v Abú Simbel) bolo dopriate aj chrámu Izis prežitie. Chrám s priľahlými stavbami bol roku 1979 rozkúskovaný na viac ako 30 000 kamenných blokov, ktoré boli dopravené a znovu postavené na iný ostrov v Níle, na ostrov Agilkia, ktorý bol umelo zalesnený, aby sa aspoň približne podobal na pôvodný Philae. Turisti sa tak dnes môžu tešiť z pohľadu na chrámový komplex, ktorý bol zasvätený najdlhšie uctievanému bohovi v histórii ľudstva. Bohyňa života Izis, egypťanmi spodobovaná ako  štíhla elegantná žena, oblečená do priliehavých šiat, bola nepretržito uctievaná zhruba 5000 rokov. Dokonca niektoré chrámové scény, kde Izis kojí svojho syna Hóra, kresťania nezničili práve kvôli tomu, že im pripomínali Máriu s Ježišom. Možno to bola ona, ktorá držala až do 20. storočia svoju ochrannú ruku nad chrámom a umožnila mu tak prežiť.

A kam nabudúce?  Ideme nakupovať na núbijský trh…..

chrám Philae, zasvätený bohyni Izis na novom ostrove Agilkia