Egypt starý a súčasný

     V nasledujúcich niekoľkých čriepkoch by sme nazreli do tajomstiev, ktorých má staroveká egyptská civilizácia v zálohe neskutočné množstvo. Je toho tak veľa, že niekedy vidím starý Egypt ako  zlomyseľné indivíduum, ktoré sa nám, čo chceme všetko vedieť, otvorene vysmieva do očí. I slávny egyptológ Zahi Hawás tvrdí, že zem ešte ukrýva viac ako 70 percent pamiatok. Navyše egyptológia narozdiel od histórie je veda veľmi mladá, má len čosi menej ako dvesto rokov. Samotní egyptológovia pracujú horúčkovito hlavne na objavovaní nových a nových pamiatok, len málo z nich sa venuje odboru, ktorý teda neprináša žiadnu slávu – a to analýze nájdených predmetov. Preto je dosť problematické to, čo história a európska archeológia má viac menej za sebou. Podrobným výskumom prisúdiť tie správne informácie nájdenému artefaktu. Ospravedlňujem sa za takýto suchý úvod, ale musel byť, ak chceme trošičku pochopiť dosť veľké otázniky a rozporuplné informácie z egyptológie. A ešte jedno upozornenie v dobrom, ak čakáte nejaké odpovede na otázky, tak ďalej nečítajte, moje egyptské čriepky s tajomstvami sa len zamýšľajú nad pár mnou vybranými faktami, ktoré napokon ani fakty nemusia byť.

tzv.kráľova komora vo vnútri Chufuovej pyramídy, uprostred prázdny sarkofág

Takže prvé zamyslenie sa nad tajomstvom číslo jeden v poradí – pyramídami. Vychádzam z jednoduchej logiky, totiž o nijakej inej egyptskej stavbe sa toho v odbornej i laickej literatúre nepopísalo toľko, koľko o Veľkej pyramíde kráľa Chufu (Cheops) v Gíze, a napriek tomu vlastne nevieme ani základné veci, ako je presná výška, z koľkých kamenných kvádrov sa vlastne skladá, čo všetko je v jej vnútri, kde je  kráľova pohrebná komora, ako dlho sa stavala, a ako sa vôbec stavali pyramídy v Egypte. Do konca 20. storočia väčšina egyptológov smelo (pre mňa až  drzo) tvrdila, že prakticky výskum Chufuovej pyramídy považujú za skončený.

Dnes je však pravdou, že vedci sa doteraz nezhodli ani na takej veci, ako je výška pyramídy. Isto to nie je jednoduché zmerať taký kolos na presnosť centimetrov, a vlastne možno ani tak dôležité, veď odchýlky sa v publikáciách pohybujú tak do jedného metra (oficiálna verzia pôvodnej výšky 146,5 m).

 Ďalším otáznikom je aj neustále tvrdenie (mimochodom prebrané od Gréka Herodota, ktorý navštívil Egypt a to, čo videl a počul aj popísal v prvej zo svojich kníh o Histórii), že sa Veľká pyramída skladá z dva a pol milióna vápencových kvádrov. Herodotos k tomu ešte pridáva dve ďalšie čísla – 20 rokov ako čas strávený výstavbou pyramídy a 100 000 robotníkov. S týmito informáciami sa bohužiaľ stretáva drvivá väčšina, ak nie všetci, turisti pri návšteve gízskych pyramíd. Tak sa skúsme na to pozrieť bližšie.

20 rokov – podľa Herodota i väčšiny egyptológov sa Veľká pyramída stavala dvadsať rokov. Súčasní egyptológovia prisudzujú vláde Chufu, majiteľa Veľkej pyramídy, 23 rokov. Je to údaj z Turínskeho papyru. Herodotos vo svojich Dejinách mu pripisuje 50 rokov a egyptský kňaz Manetho až 63 rokov. Ak by sme vzali teda tých 20 rokov , tak pri počte 2,5 milióna kvádrov, z ktorých je vraj pyramída zložená,  za takej techniky, aká bola vtedy k dispozícii, by museli úbohí robotníci položiť presne 342 dokonale opracovaných kvádrov o váhe od jedného do deviatich ton denne –  bez oddychu, plných 24 hodín, plných 20 rokov. Buďme veľkorysejší, dajme stavbe pyramíd 60 rokov. Vtedy by robotníci museli položiť 114 kvádrov denne, opäť celých 24 hodín, celých 60 rokov.  Pri týchto číslach len dodám, že robotníci v skutočnosti nepracovali ako draci, mali množstvo náboženských sviatkov do roku, vtedy mali dni voľna, pracovali desať hodín denne, s časom oddychu medzi tým, každý desiaty deň mali voľný. A vtedy by museli položiť denne 416 kvádrov, každú hodinu, do toho desaťhodinového pracovného času, 42 kvádrov, pri 300 dňovom roku, plných 20 rokov. A hlavne pyramída samotná bola len vrcholom celého komplexu, ktorého súčasti museli byť dokončené spolu s ňou, pretože každá z nich mala istý náboženský význam (súčasti komplexu Chufua pozri nižšie).

Údaj o prítomnosti 100 000 robotníkov ma trošku zarazil, pri predstave, že v Starej ríši približne žilo okolo dvoch miliónov ľudí, si nik nemohol dovoliť viazať minimálne 20 rokov na jedno miesto (gízsku plošinu) toľké množstvo pracovnej sily. Dnes sa odborníci prikláňajú k triezvejšiemu odhadu od 4000 do 10 000 ľudí.

Asi najväčšia pyramídová záhada – ako postavili také technicky dokonalé dielo? Toto dielo museli stavať veľmi skúsení odborníci, pretože pyramída je postavená na rovnom kamennom podloží, aby sa predišlo akýmkoľvek odchýlkam pri kladení kvádrov. Už len postaviť absolutne rovnú dosku (mimochodom musela byť väčšia ako 233 x 233 metrov) je na nerovnom teréne a s pomôckami, aké vtedy boli k dispozícii skutočne technický zázrak. Zrejme rovnú plochu skúšali kanálikmi vo vnútri i okolo plochy, ktoré naplnili vodou a podľa hladiny určovali presnosť. A viete, akú odchýlku tejto umelej plošiny od skutočnej roviny dosiahli? Absolútne úctyhodných 0,004 %. Vápencové kvádre, z ktorých sa pyramída skladá, museli byť opracované tak dokonale, aby padli jeden vedľa druhého, presných rozmerov, pretože i sebemenšia odchýlka znamenala, že pyramída nevydrží. Dodnes na severnej strane pyramídy nenájdeme medzi kvádrami priestor väčší než 1,7 cm. Ako postupovali, ako si pomáhali pri presúvaní či zdvíhaní niekoľko tonových kvádrov?

precízne opracovanie vápencového bloku zo severnej steny pyramídy Chufu

Vnútro pyramídy uchováva ďalšie technické zázraky – úžasnú žulovú chodbu vedúcu do kráľovej komory, tri komory – najspodnejšia 30 metrov v zemi pod pyramídou, druhá tzv. kráľovnina (nesprávne pomenovanie) asi 20 metrov nad základňou a tretia tzv. kráľova komora zhruba 42 metrov nad základňou, záhadné „vetracie“ šachty z kráľovej a kráľovninej komory vedúce kamsi hore, orientované k Severke a Orionu. Tieto záhadné šachty boli predmetom posledného skúmania pyramídy, ktorý skončil len nedávno, koncom roku 2009. Jednalo sa o niekoľko robotických prieskumov vnútra pyramídy Chufu. Pri nich boli objavené priestory, doteraz nepreskúmané a hlavne časť z nich nenavštívených od doby samého Chufua. Išlo o tzv. vetracie šachty, ktoré vedú z tzv. kráľovninej komory obomi smermi dohora, jedna z nich až ku stene pyramídy a druhá bola práve problematickejšia, bola niekoľkokrát uzavretá kamennou zátkou, cez ktorú sa robot nedokázal dostať. Tento posledný výskum však už bol ukončený, na výsledky prieskumu netrpezlivo čakám.

pohľad do južnej šachty z kráľovninej komory v pyramíde Chufu

A musíme si uvedomiť, že  v dobe stavby pyramídy, v Egypte nepoznali bronz, železo ani iný kov okrem medi. Používali kamenné dláta, možno ešte diuritové gule na rozbíjanie vápencového bloku. Ako to Egypťania dokázali? Chufu nám nič neprezradí. A akoby som ho ešte počula zlomyseľne dodať, prečo stále spomíname všade len tú pyramídu, keď on si nechal predsa vystavať celý pohrebný komplex – okrem pyramídy aj ďalšie satelitné pyramídky, 700 metrov dlhý kamenný tunel spájajúci údolný chrám pri Níle s pyramídou, zádušný chrám vedľa pyramídy, v hĺbke vybudoval kamenné šachty pre svoje posvätné bárky a navyše pohrebiská (číslo sa pohybuje okolo tisícky i viac!) pre svoju kráľovskú matku Heteperes a kráľovskú rodinu i veľmožov, ktorí túžili byť pochovaní v jeho tieni. Toto všetko ohradil hradbou dlhou 250 metrov, vysokou od 8 do 10 metrov, hrubou minimálne 3 metre.

Dnes už zrejme nesedí ani tých dva a pol milióna kvádrov, z ktorých sa pyramída Chufu skladá. Roku 2009 pri poslednom ukončenom robotickom výskume vnútra pyramídy sa prišlo na to, že nie je celá  zložená z kvádrov, že sú v jej vnútri i duté priestory zaplnené pieskom.

http://www.youtube.com/watch?v=lasCXujNPfs&feature=fvw

V pyramíde sa nenašlo nič. Vôbec nič. Žiadne stopy po pohrebnej výbave, len prázdne komory. Nenašla sa jediná stopa po múmii. A inak je pozoruhodné, že vlastne je v Egypte pomerne dobre zachovaných zhruba 84 pyramíd zo Starej a Strednej ríše. Ak teda naozaj boli pyramídy len hrobkami kráľov, tak  z tohto počtu sa našli len zbytky múmie staršieho muža v Džedkarovej pyramíde na pohrebisku v Sakkare (azda je to naozaj panovník), v podzemí pod stupňovitou pyramídou Džosera v Sakkare sa našla časť mumifikovaného chodidla a v najmenšej gízskej pyramíde Menkaureho sa našla múmia pekne dochovaná – ale patrila neznámemu z rímskej doby.  Tu zrejme, bohužiaľ,  zaúradovali starovekí vykrádači a hlavne čas, pyramídy sú veľmi dávnou minulosťou. 

 Nové výskumy, napríklad ten spomínaný robotickým výskum vnútra Chufuovej veľkej pyramídy priniesol zaujímavé veci, ale vlastne skôr pridal nové otázky a nedal žiadne odpovede. Hovorím o tých zvláštnych šachtách vedúcich z oboch vnútorných komôr prekvapivo až na samý koniec stien pyramídy, takže keby sa zvonku odvalil príslušný kváder, ukázal by sa otvor do šachty. Šachty dosť zarazili egyptológov, ktorí skutočne nevedia, čo na to povedať, pretože to narušilo ich doterajšiu predstavu o tom, že to boli len symbolické tunely dlhé pár metrov, kadiaľ duša kráľa odletela ku hviezdam. Už dávnejšie vieme, že z kráľovej komory vedú tieto tunely až vysoko ku stenám pyramíd, tak sa ich význam prispôsobil – vraj to boli vetracie šachty. Ale skutočným prekvapením boli výsledky posledných robotických výskumov, ktoré ukázali, že tieto šachty nie sú len v kráľovej, ale i v nižšej kráľovninej komore, a jedna z nich tiež vedie až na koniec ku stene pyramídy. Takže vieme síce čosi nové, ale prakticky zasa nič nevieme.

A myslím, že táto pyramída ešte vo vnútri či pod zemou isto skrýva šokujúce tajomstvá, rovnako ako i ďalšie egyptské pyramídy, nielen v Gíze. A aby som nás ešte viac zmiatla, ďalšiu záhadu nájdeme v Dášhúre. Kráľ Snofru (otec Chufua) tam  postavil nie jednu, ale rovno dve pyramídy aj s celým komplexom. To znamená, že za obdobie vlády jedného kráľa to zrejme naozaj išlo, postaviť nielen jednu pyramídu+satelitné pyramídky asi kráľovien, zádušný a údolný chrám, hrobky veľmožovو a všetko to ešte aj ohradiť mohutným kamenným múrom. Na otázku prečo si nechal vystavať Snofru dve, alebo dokonca tri pyramídy (jednu v Meidume, dve v Dášhúre) môžme odpovedať – zrejme to boli technické problémy (pyramídu v Meidúme opustili po tom, ako sa počas stavby zrútila, Lomená pyramída v Dášhúre sa zrejme kráľovi nepáčila a jej tvar možno dokazuje, že stavebníkom matematické výpočty celkom nesadli. Napokon sa nechal pochovať do tretej, Červenej pyramídy).

A ak budem ešte vŕtať do tých pyramídových tajomstiev – tak nesmieme zabudnúť na tajomnú Sfingu. Prečo stála len pred jednou jedinou pyramídou? Akú mala skutočnú funkciu? Je pravda to, že pod ňou sa nachádzajú doteraz nepreskúmané priestory? Donedávna by každý egyptológ energicky odmietol takéto uvažovanie. Ale dnes to až také jasné nie je. Pretože sa našiel jeden vchod do podzemia, šachta hlboká takmer 30 metrov na mieste medzi Sfingou, zádušným chrámom a Rachefovou pyramídou.

plán pyramídy Chufu, sú tam už zaznamenané aj najnovšie objavy šácht z kráľovninej komory

absolútny technický zázrak - žulová chodba, tzv. galéria vo vnútri Chufuovej pyramídy vedie do kráľovej komory

veľmi dobre zachovaná lomená pyramída Snofru, otca Chufu, na pohrebisku v Dášhure