Nepokoje na uliciach prevažne Káhiry, Alexandrie, Damietty, Assijutu a Suezu pokračujú. Včera sa mi zdalo, že aktivita protestujúcich trošku ochabla, ľudí bolo na uliciach pomenej, zato policajtov som snad v živote toľko nevidela.

Včera, keď som zaspávala v teplej posteli, som musela myslieť na tisíce ľudí, ktorí sa rozhodli v pasívnom odpore proti nekonečne dlhej (viac ako 30 rokov) vláde egyptského prezidenta Husní Mubaraka. Nocovali totiž v zime rovno na námestí Tahrír Midan, pár desiatok metrov od slávneho národného múzea s pokladmi starého faraónskeho sveta.

Po dlhšej odmlke pozdravujem svojich stálych i náhodných čitateľov. Dnešný príspevok nebude o dobe mŕtvej viac ako dve tisícročia, nebudem spomínať môj obľúbený svet egyptských faraónov. Dnes to bude o čomsi, čo sa deje od jednej poobede v celom Egypte. Vlna nepokojov, masové protivládne demonštrácie ako iskra prehupli z Tuniska i do Egypta.