Egypt starý a súčasný

    Každého turistu zarazí a znechutí to množstvo odpadkov váľajúcich sa po uliciach. Nie je to však len vizitka turistickej Hurghady, ale celého Egypta. Dnešný príspevok je prevažne o negatívach v tejto krajine. Viem, nič nie je čiernobiele, ale blog veľmi nedáva možnosť rozoberať podrobne mnohé problémy. Dnes skúsim podať môj pohľad na problém. Konkrétne sa potúlame po uliciach Hurghady, čo väčšine z čitateľov asi bude bližšie.

     Hurghada je turistické letovisko pri pobreží Červeného mora, ktoré vzniklo z pôvodnej rybárskej osady. Mnoho ľudí ani nenapadne, že je to vlastne mesto v púšti a čokoľvek sa stane a budú odrezané jediné dve prístupové cesty k nemu – od severu smer Káhira, od juhu smer Luxor, tak je Hurghada odrovnaná. Toto mesto je denne zásobované potravinami a hlavne zeleninou a ovocím prevažne z Káhiry (420 km) alebo Luxoru (280 km), či o 60 km bližšej Qeny. Takisto zdroje vody už sú v súčasnosti pri rozrastajúcom sa meste, nepostačujúce a preto je problém s vodou v domácnostiach dosť bežný. Vodu spracováva spoločnosť pre odsoľovanie morskej vod, ale hlavne je privážaná do tohto mesta z Nílu od Luxoru a Káhiry. Hromadí sa v niekoľkých zásobárňach, ktoré kedysi púšťali vodu do domácností denne. Posledné tri, štyri roky je to len dvakrát týždenne a na 6 hodín. Ak zodpovedný domáci domu nestihne včas zapnúť motor na načerpanie vody, byty v dome ju nebudú mať niekoľko dní. Rovnaký problém je aj s elektrikou. Domáci sa v lete odpájajú na pár minút, aby sa ušlo elektrickej energie pre množstvo hotelov.

     Pokiaľ zostanete len v hotelovom komplexe, najlepšie na juhu Hurghady, zostanete v istom turistickom pozlátku relatívnej čistoty a zelene a koralového mora. Ale ak si vyjdete na prechádzku povedzme na Sakkalu či rovno do domácej časti na severe, do Daharu, tak razom objavíte inú Hurghadu. Plnú chaosu, otravných oranžovo-čiernych taxíkov, ešte otravnejších pouličných predavačov ťahajúcich ľudí do bazárov. Toto som nezažila inde, len v turistických centrách a najhoršie je to, že títo ľudia ani netušia aký zlý obraz egypťanov u turistov tým vytvárajú. A nemôžte si nevšimnúť špinu a odpadky na uliciach. Ak sa poobzeráte dookola, takmer žiadne smetné koše na odpadky neuvidíte. Z času na čas po ulici prejde zväčša starý muž, ktorý tlačí pred sebou vozík s metlou a smetákom a čistí svoj pridelený rajón. Teda mi príde, že zmetie trochu odpadkov na kopček a pokračuje ďalej, aby vytvoril ďalší kopček zo smetí. Potom, keď už uzná, že tých kopčekov je dostatočné množstvo, tak sa ich vráti pozbierať do smetného voza. Ale medzitým, keďže v Hurghade takmer neustále počas celého roka, fúka vietor, sú kopčeky už dávno rozmetené vo vetre.

Prečo sú teda v celom Egypte tie odpadky a špina? Po prvé, je to vo výchove. Vidím, že matky vôbec nevychovávajú svoje deti k čistote k okoliu. Ani ich to nenapadne, pretože ani ony neboli takto vychovávané. Nie je pre domácich žiaden problém vyhodiť smeti z okna na dvor, alebo bawabi (čosi ako domáci starajúci sa o vodu a vyberajúci nájomné za byty v dome) vyhadzujú odpadky z celého domu o ulicu ďalej. Z času na čas príde veľké smetiarske vozidlo a odpadky vynesie za mesto na púšť, kde sú buď rozfúkané, alebo sú po istom čase spálené. V posledných rokoch beží v televízii reklama, ako egyptská rodinka poriada piknik na tráve. Prvý šot je o tom, že všetky odpadky kľudne nechajú ležať a keď odídu, zostáva po nich spúšť. Druhý šot je o inom, otec podá matke igelitový sáčok, matka zozbiera od detí všetky smeti, upracú za sebou aj trávnik a po ich odchode zostáva všetko čisté. Aj v mešitách v predslovoch medzi modlitbami som už počula, ako sa hovorí o čistote okolia. Ak sa egypťanovi podarí (čo nie je až také ľahké v súčasnosti) odísť do Európy, tak sú mnohí z nich unesení čistými zametenými ulicami, a tým, ako disciplinovaní európania hádžu smeti do smetných košov. S tými košmi je v Egypte trošku problém, pretože boli donedávna zakázané, a to hlavne v turistických centrách, kvôli bombám, ktoré sa tam ľahko mohli ukryť. Dnes už kde- tu vidím smetné koše, čo je plus, ale i tak ešte dlho potrvá, kým sa domáci naučia tie koše aj používať.

Na druhej strane, štát tu neplní takú úlohu ako v Európe, mnohí neplatia pravidelne dane, dane z príjmu sú tiež problémom, keďže veľa ľudí nemá stály príjem a žije len z bakšišného. Bohatí takisto častokrát dlhujú celé státisíce libier na daniach. Takže štát sa veľmi nestará o také veci, ako čistenie ulíc a odvoz odpadkov. Sú tu hlavne mestom platení prevažne starí muži, ktorí ulice zametajú a občas sa zaplatí smetiarske vozidlo, ktoré vynesie odpadky za mesto. Nechcem ich nijako obhajovať, ale s tým odvozom odpadkov je to naozaj problém štátu či správy miest. Ale i samotní egypťania by mali pochopiť, že tie čisté európske ulice môžu mať aspoň sčasti aj tu. Zmeny v tradíciách a myslení národa sa realizujú veľmi veľmi ťažko. Skôr sa udejú ekonomické či politické zmeny ako zmena v myslení. Nemám tu dostatočný priestor a ani sa neviem presne vyjadriť slovami k ich mysleniu v tomto smere. Možno nám napovie jedna príhoda, ktorej som pred rokmi bola svedkom. Vtedy som pracovala u jednej veľkej českej cestovnej kancelárii ako externá sprievodkyňa. Boli dva autobusy do Káhiry. Na zastávke som sa stretla s kolegyňou z druhého autobusu. Keď prestávka pomaly končila, vodič jej autobusu pozbieral odpadky vo vnútri autobusu do kartónovej krabice, a krabicu vyhodil von oknom len tak, na zem. Kolegyňa, veľmi razantné dievča, okamžite vyskočila z autobusu, vzala naspäť tú vyhodenú krabicu a podala ju šoférovi so slovami, či niečo nestratil. Iróniu v Egypte nikto nikdy nepochopí. Ani dotyčný vodič nie. Z okna teda vysypal ešte raz všetky odpadky rovno na zem a krabicu si nechal ako „smetný kôš“ a ešte zarazenej kolegyni poďakoval, že mala dobrý nápad…….holt, iný kraj, iný mrav