Egypt starý a súčasný

     Ako sa voláš? Taká jednoduchá  otázka. A ani odpoveď nám vlastne veľa toho nepovie – v súčasnosti. Ale keď by sme sa to isté spýtali starovekého Egypťana, už z jeho mena by sme sa o ňom dozvedeli mnoho.

     Meno bolo pre starovekého Egypťana súčasťou jeho identity. Vypovedalo o ňom tie podstatné veci. Preto z mena sme sa mohli dozvedieť, že je to človek hĺbavý, premýšľajúci nad všetkým, až váhavý. Alebo naopak, že máme tú česť s veľmi prudkým výbušným mužom, ktorý sám seba pomenoval, že je „Ten, ktorý je prudký a pálivý ako oheň“. Mená si Egypťania za života mohli meniť, dokonca ich mohli mať aj viac. Prosto tak, aby ich práve vystihovali.

     Meno v Egypte bolo brané ako neoddeliteľná živá časť človeka. Preto, ak sa niekto veľmi previnil, tak prvé, čím ho potrestali, bolo odňatie mena. Spomínam si na jeden prípad zo súdnej siene za vlády posledného veľkého panovníka Ramzesa III. Všetko sa dialo v mojom najobľúbenejšom chráme Medinet Habu v dnešnom Luxore. V tomto chráme totiž došlo  k zorganizovaniu zavraždenia Ramzesa III., za ktorým stál druhý najvyšší človek v Egypte, kráľovský vezír a jedna z kráľových háremových spoločníc, ktorá chcela pretlačiť vraždou faraóna svojho syna na kráľovský trón. Nepodarilo sa jej to, sprisahanie bolo prezradené a v tom istom chráme sa konal aj súdny proces. Jeho záznam na papyroch je uložený v archíve v Káhire. Ako prvé, čo sudcovia urobili s kráľovrahmi bolo práve odňatie mena, a až potom nasledoval trest smrti. Rovnako potrestaný bol aj kráľ Achnaton, ktorý potlačil všetky božské kulty v krajine na úkor jedného boha Atona. Za tento jeho kacírsky čin bolo jeho meno všetkými ďalšími generáciami navždy vymazávané z histórie Egypta.

     Keď človek umrel, ak ho rodina často spomínala, tak už len vyslovenie mena mŕtveho, mu zaručovalo nesmrteľnosť. Bol vlastne v tom okamihu prítomný na tomto svete medzi svojimi blízkymi.

     Tieto dva príklady sú len ukážkami toho, aké dôležité bolo meno v živote človeka. A podložím to na záver skutočne krásnym príkladom.  V staroegyptštine sa vyslovovalo meno ako “ ren“ .  V hieroglyfoch sa zapisovalo dvomi znakmi. Krúžok znamená vlastne ústa, ktorými vyslovujeme slová a myšlienky. Tento znak môžeme čítať ako “ R „. Vlnovka znamená energiu, podstatu, existenciu. Číta sa ako “ N „. Ak to spojíme, hovoríme, že vlastne keď dáme meno človeku, či čomukoľvek na svete, tvarujeme vlastne energiu, spoznávame jeho podstatu.

po staroegyptsky ren, po slovensky meno, jeho záznam v hieroglyfoch

     A teraz možno poteším nositeľky mena, ktoré sa radí k najstarším doteraz používaným menám na svete. Tak pre všetky Zuzany. V preklade znamená „Tá, ktorá sa zrodila z lotosu“ a v starej egyptštine to znie ako „Se šen“. Nositeľky tohto mena v starom Egypte museli byť jemné, voňavé ženy ako kvetinky. (modrý lotos v starom Egypte bol symbolom lásky a vyrábal sa z neho najobľúbenejší parfém egypťaniek).