Dnes pokračujeme v čriepkoch z Egypta časťou, ktorá nepríjemne zarazi každého turistu v Egypte – o obchodovaní.
Ktosi kedysi povedal, že vraj arabi sú vynikajúci obchodníci. No ten dotyčný „je mdlého rozumu a zbytek života by mal strávit pod dohledem statného ošetřovatele…“ Dovolila som si odcitovať kúsok z obľúbenej českej komédie S tebou mně baví svět, pretože sama by som to lepšie nevyjadrila.
Svoje skúsenosti s tým má každý z nás, kto navštívil niektoré z egyptských letovísk. Dnes viem, že sa tam schádzajú najotravnejšie typy mladých mužov, ktorí tú neodbytnú otravnosť majú tak nejak prirodzene v sebe, ale majtelia bazárov im ešte navrch pridajú „školenie obchodovania s turistami“. Myslím, že egypťania sú veľmi zlí psychológovia, pretože absolutne nepochopili európsku dušu pri nakupovaní. Taký priemerný európan obozretne vojde do bazáru, najlepšie, keď sa tam rozhodne vstúpiť sám a nie je tam doslova násilím a za doprovodu naoko nezmyselného prúdu slov, vtiahnutý. Európan je aj tvor váhavý, veľmi dlho sa najprv len pozerá, potom sa opýta, kde je cenovka alebo koľko to teda stojí, a zasa dlho váha. Ale toto kultivované správanie je mu v Egypte úplne na škodu. Obchodníci sú tu ako neodbytné a neskutočne otravné roje komárov a múch, pokrikujúce na úbohé obete z ulice a čakajúce na prvý očný kontakt. A vtedy to začne. Egypťan si tento kontakt vysvetlí inak, ako to myslela budúca obeť a pokračuje s ňou v chôdzi po ulici, samozrejme zavalí dotyčného aj množstvom slov, typu ja som z beduínskej rodiny, máme už stáročia biznis s parfémami, odkiaľ si vlastne? Slovensko? Super, krásna krajina. Keď nič nezaberá, majú nacvičených pár trikov, ktoré zabrať fakt môžu. Ako napríklad česky hezky, ahoj ako sa máš, Karel Gott, Vittek futbal dóbrýýýý. Obeť je nalomená a tu prichádza na rad surové vtiahnutie do bazáru, ponúkanie čajíkom a debata. Napokon je úbohej európskej duši trápne, že tu takto sedí, domáci sa tak snaží, aj rodinu dovlečie (psychologický moment), fyzicky alebo cez fotky, pospomína, poponúka zasa čajik. A európan sa teda rozhodne, že mu dačo málo dá zarobiť. Obchodník je rád, európan je (dakedy) rád. A potom zistí, že v inom bazári, v iný deň mohol suvenír kúpiť o polovicu lacnejšie. Nuž, ale o tom to je, pri egyptskom obchodovaní treba mať nervy zo železa, byť drzý, tváriť sa sebavedome a silne a je potrebné mať aj istú zručnosť v handrkovaní sa o cenu. Pretože zjednávanie egypťania berú ako hlavnú náplň svojej práce. Neplatí to len pri turistoch. Keď vojdete na trhy medzi domácich, tak v zjednávaní o ceny sú jasným víťazom egypťanky. Keď obchodník už zdaleka vidí, že sa k jeho stánku blíži domáca, ujsť síce nemôže, ale vyvráti oči a trpne čaká, nech to už má čo najskôr za sebou, pretože s egyptskou ženou žiadny biznis neurobí. Tá zväčša nepracuje, tak má kopec času, doslova handrkovaním sa o ceny toho obchodníka unaví tak, že napokon jej to dá za takmer nákupnú cenu, len nech sa jej, čo najskôr už zbaví. Obchodník je chvíľku nešťastný, ale zdiaľky vidí prichádzať turistov, tak sa mu úśmev rozšíri od ucha k uchu…..to bude iný biznis……
Egyptskí obchodníci obchodujú so všetkým, za každých okolností a všade. Poviem vám prípad, čo sa mi nedávno stal. Je to len pár dní a prisahám, že je to čistá, aj keď možno neuveriteľná pravda. Zasa raz moja obľúbená téma – káhirskí taxikári. Stopnem si jedného z nich, nasadám do taxi, spustím arabsky. Obvyklé automatické oukej a prikývnutie, že vie a rozumie. Ja tiež viem a tiež rozumiem, že nepochopil a neuvedomil si, že s ním hovorím arabsky.,A tak to automaticky zopakujem druhý krát a čakám, kedy mu to prepne….Rozbieha sa, ideme….Po pár chvíľach sa ku mne obráti s úsmevom od ucha k uchu a za jazdy čosi vyťahuje. Po ôsmich rokoch si myslím, že ma už nič nedokáže prekvapiť. Ako sa len mýlim…..taxikár mi lámanou angličtinou (napriek tomu, že s ním stále hovorím arabsky) ponúka parfémy.Všetko za jazdy. Hovorím, že či nevidí, že nie som „sijáha“ (turistka) a že ja nič nechcem. Zrejme je hluchý od narodenia, lebo vyťahuje papyry….Začína mi stúpať tlak a myslím, že mu chýba okrem fungujúcich uší istá časť ľudského tela, tá podstatná, čo je v hlave. Čo sa stane ďalej, to by si nevymyslel ani Woody Allen v Holyvúde. Keďže je taxikár veľmi „bizi“ obchodovaním a jazdou, očividne nestíha oboje, a tak do nás zozadu narazí autobus. Myslím, ten „indický“ preplnený autobus v Káhire, čosi ako miestna MHD, z ktorej trčí množstvo mužských rúk a nôh a sklá okien zdobí množstvo prilepených tvári a nosov….Náraz je silný, vyrazí mi dych. Indickému autobusu ani rukám a nohám v ňom sa nič nestalo. Taxi je dosť odreté, taxikár je však v pokoji. Vystrčí ruku z okna a kričí „tamam, ma fiš muškela“ (všetko je v poriadku, žiaden problém). Jediný, kto má problém, som ja,nemôžem sa nadýchnuť a taxikár ma ešte dorazí tým, že náraz, ktorý ma hodil k nemu dopredu (sedela som na zadnom sedadle), si očividne vysvetlil ako môj záujem o jeho papyry……
... a čo sa týka toho bla-bla. Osobne ...
... tak mne osobne viac vadí, keď ...
ahoj Anka, ano, mas pravdu, ale je ...
Inak v obidvoch krajinách (a myslím, ...
... prečo... ? On má svoju cenu (koľko... ...
Celá debata | RSS tejto debaty