Sadám si do klimatizáciou príjemne vychladeného autobusu, smerujúceho z Káhiry do Alexandrie. Čaká ma dva a pol hodinky cesty, ktorá vôbec nie je únavnou, pretože ak práve nemáte náladu na pozeranie videa, obvykle nejakej ľahkej egyptskej komédie, tak sa môžete dívať von z okna autobusu, čo ja osobne aj vždy robim. Ten výhľad je pre mňa až zázračný. Pri predstave, že Egypt je z 95 percent len holá púšť, zbytok je úrodná pôda. Časť tých 5 percent mám teraz dve hodinky pred sebou. Na prvý pohľad je jasné, že toto sú „zelené pľúca Egypta“ Tak nazýva Egypt nílsku deltu. Diaľnicu od Káhiry až po Alexandriu lemujú ovocné sady, okrasné sýtofarebné kríky bugenvileí, nízke stromčeky guavovníkov, dokonca jabloňové sady. Napokon autobus zatáča z diaľnice a vchádza do mesta. Už z diaľky vidieť blankytnú farbu Stredozemného mora, okrajové časti druhého najväčšieho egyptského mesta, umelo vysadené rybníky, rozvetvené ramená a kanály Nílu, ktorý tu v delte končí svoju viac ako 5000 kilometrovú púť a spája svoje vody so Stredozemným morom.
Hovorí sa, že takmer každé mesto má svoju atmosféru. Pre mňa je to jednoznačne moje rodné mesto, v porovnaní s Alexandriou, skutočne malinké – Banská Bystrica. Ale ako prvé mesto v Egypte, pred ôsmimi rokmi, ma očarila práve Alexandria. No očarila nie je to najsilnejšie slovo. Skôr ma úplne dostala. Ak som vo svojich predchádzajúcich príspevkoch nazvala Káhiru náladovou starou dievkou i orientálnou krásavicou na Níle (pozri Káhira 1.), tak Alexandriu musím pripodobiť veľmi starej, ale stále krásnej dáme, ktorá napriek úctyhodnému veku, sa snaží zachovávať si svoju noblesu a francúzsku výchovu. Samotné mesto zo starým faraónskym Egyptom nemá veľa spoločného, pretože bolo založené macedónskym vojvodcom Alexandrom Veľkým. Po jeho smrti sa stalo na dlhé desaťročia novým egyptským hlavným mestom. A najslávnejším centrom vzdelanosti v grécko-rímskej dobe. Kto by si nespomenul ihneď na najväčšiu knižnicu antického sveta, či jeden zo siedmich divov maják na ostrove Faros. V tej dobe platilo, kto z filozofov, matematikov, umelcov, či lekárov nenavštívil egyptskú Alexandriu, akoby mal len polovičné vzdelanie. Hlavne lekári získavali vysoký kredit štúdiom, či pobytom v tomto meste. I azda najznámejšia egyptská kráľovná – Kleopatra tu mala svoj palác, svoje obľúbené miesta, dokonca podľa legendy i obľúbené miesto, kam sa chodievala kúpať. A isto v tomto meste, niekde pod modernou architektúrou, či pod hladinou Stredozemného mora (kde boli nedávno objavené zbytky jej kráľovského paláca), dodnes nerušene odpočíva vo svojej hrobke.
Ja by som vás dnes zaviedla na moje dve obľúbené miesta. Nebudú to historické pamiatky, pretože otvorene, veľa sa ich tam nedochovalo. Skôr človeka očarí atmosféra samotného mesta, ktoré ešte do 60tych rokov minulého storočia skutočne bolo kozmopolitným mestom, v ktorom žilo mnoho francúzov, britov, grékov, talianov. Po zmene režimu európania odišli a Alexandria začala strácať svoju slobodnú európsko-africko-stredomorskú dušu. Dnes je to mesto, v ktorom prevláda moslimské obyvateľstvo, ale je tu veľmi silná aj kresťanská koptská menšina. Čo si však hrdé mesto nedalo vziať ani po odchode európanov a po presune mnohých inštitúcií a správy do Káhiry, je práve tá atmosféra. Nedá sa to opísať slovami. Ale som si istá, že ju ucitíte. Moje najobľúbenejšie miesto je jednoznačne dlhá pobrežná ulica „cornish“, tiahnúca sa niekoľko kilometrov pozdĺž Stredozemného mora. Osobne uprednostňujem Stredozemné more pred Červeným. Bude to tým, že vždy keď sa prechádzam pobrežím, dýcham slaný a vlhký morský vzduch a za morom „blízko“ cítim svoju rodnú Európu a tam uprostred malinké zelené Slovensko. Toto necítim pri pokojnom Červenom mori. More pri Alexandrii doslova vtipkuje s mestom. Tie jeho „morské vtípky“ vidieť hlavne cez zimu, kedy vlny vystrekujú niekoľko metrov a oblievajú okoloidúce autá. Cez leto sa trošku skľudní a dopraje domácim, ale i turistom a dovolenkujúcim káhirčanom, aby sa v ňom ovlažili. Pláže sú takmer po celej dĺžke pobrežnej ulice Cornish, stačí si len vybrať. Ale najromantickejšie sú v Maamura a Montazah. Stredozemné more je však veľmi „ukecané“, nepustí ku slovu nikoho. Skúste sa prechádzať po Cornish a zhovárať sa s priateľmi. More vás prehluší svojimi rečami. A mám ho rada práve preto, lebo ma prinúti si proste len sadnúť a počúvať ho, dýchať ten slaný vlhký vzduch, pozerať na skupinky mladých alexandrijčanov, kde tu nejaký ten turista. Žiadne obťažovanie obchodníkov z letovísk, žiadne slovné otravovanie, aj keď vidieť už z diaľky, že som „béda“ (biela tvár, ale v dobrom zmysle slova).
Ak ste šťastlivci a môžete v Alex pobudnúť na noc, nestrávte ju na hoteli. Poďte sa poprechádzať po jej uličkách, popozerajte sa na fasády domov, ktoré sú už ošarpané časom, ale dýchajú francúskym a britským koloniálnym štýlom. Nočná Alex je očarujúca. Množstvo ľudí rovnako ako v Káhire, ale neviem prečo, nevyvoláva to nervozitu. Alex je takisto rušná, ale nie tak chaoticky ako Káhira. A nebojte sa zastaviť v akomkoľvek obchode, všade sú cenovky s pevnými cenami a veľmi úslužný obchodník. A ešte jedna rada. Rozhodne neobíďte miestnu kaviareň vo štvrti Mahatet Raml. To je moje druhé obľúbené miesto, ktoré som do článku o Alex vybrala. Ľudia sem chodia kupovať čerstvú kávu, ktorú vám predavač namelie priamo na mieste. Nemôžete to minúť. Tá vôňa čerstvo pomletej kávy je závratná. Táto kaviareň tu funguje už od 19. storočia, má pôvodné drevené zdobené obloženie, malinké kávové porcelánové servisy, sklenené boxy s viac ako 10 druhmi kávy. Pár stolíkov a stoličiek, ak by ste chceli svoju kávičku vypiť priamo na mieste. Káva tu stojí doslova pár korún, a ja vždy dávam predavačovi štedré bakšišné. Platím za tú atmosféru. Pred dvesto rokmi sem chodievala smotánka Alexandrie, hlavne gréci a taliani. Dnes tu sedávam hrozne rada ja. S tým bakšišným, je to len pár libier navyše, ale predavač vždy odmietne, hoci viem, že nemá veľký plat. Chvíľku sa dohadujeme, napokon položím tých pár drobných na stôl a odchádzam, posilnená kávičkou, uživať si čara nočnej Alex. Predavač sa za nami šťastne usmieva, poprajeme si navzájom „salam aleykum“, mier s Tebou….
A mier a pokoj v dušiach aj pre vás všetkých, ktorí čítate tento blog…… salam aleykom rahmatula wabarakato…….
Jozko, ja z Teba umrem....ze cap a ...
ahááá.. a ja že prečo mi nechcelo ...
Katka, netrucujem, len mám teraz viac ...
Marti, je to pravda, je to moje najoblubenejsie... ...
Katka, Alexandria je určite krásne ...
Celá debata | RSS tejto debaty