Egypt starý a súčasný

      Ešte dvesto rokov dozadu sa záujemci o pyramídy i prvi egyptológovia radi odvolávali na gréckeho Herodota, ktorý po svojej osobnej návšteve starovekého Egypta spísal jeho dejiny, tak ako ich videl (preto písal hlavne o geografii, rieke Níl, zvykoch egyptskej spoločnosti, prílišnej náboženskej horlivosti…) a to, čo nevidel osobne, popísal cez slová jeho egyptských súčasníkov, hlavne kňazov. Takže sa do jeho rozprávania votrelo i množstvo legiend. Naše storočie je už k tvrdeniam Herodota veľmi opatrné. Lenže to by nebol ten, už v predošlom článku spomínaný, „zlomyseľný“ faraónsky Egypt, keby si nepripravil nejaké to prekvapenie. Herodota totiž viac ako pyramídy v Gíze uchvátil labyrint 1500 miestnosťami nad zemou a 1500 miestnosťami hlboko pod zemou pri oáze Fajjúm (pozostatky labyrintu sú dokázané, bol to zrejme obrovský zádušný chrám kráľa Amenemheta III., inak za jeho predchodcu bol napísaný príbeh o slávnom Sinuhetovi).  Súčasťou labyrintu bolo aj obrovské jazero Moeris (tiež doložené, zbytky existujú dodnes) s množstvom odvedených kanálov do širokého okolia a jeden z nich vraj viedol i popod pyramídy do Gízy. Okrem toho v odstavci o Veľkej pyramíde Herodotos tvrdil, že kráľ Chufu bol pochovaný do hrobky pod pyramídou, nie do nej samotnej. A spomínal aj blízky umelý kanál a vodu, ktorá zaplavila podzemné hrobky, takže tie akoby ležali na akomsi ostrovčeku. Dlho sa týmto informáciám neprikladal žiadny význam – až do roku 2009.

      Už pred viacerými rokmi sa hovorilo o podivných hlbokých jamách (neoficiálne zdroje hovoria o stovkách jám, ja sama môžem potvrdiť dve, ktoré som videla na vlastné oči), ktoré sú v okolí gízskeho pohrebiska a aj na samotnom pyramídovom poli.  No a napokon v roku 2009 bola v mieste medzi Sfingou a Chefrenovou pyramídou, „znovuobjavená“ hlboká šachta.

pohľad dolu do záhadnej šachty pri pyramíde Rachefa (Chefrena)

Pri zostupe dolu, zhruba do hĺbky 10 metrov  sa šachta rozšírila do kamennej komory,ktorá bola úplne prázdna. Z jej podlahy šachta pokračovala dolu ďalej asi 13 metrov a opäť sa šachta rozšírila do druhej komory, tentokrát tam boli kamenné sarkofágy s kostrami. Nebolo to všetko, aj z podlahy tejto komory sa šachtou mohol návštevník dostať o ďalších 8 metrov hlbšie, do tretej kamennej komory. V nej bol čadičový sarkofág s kostrou (podľa iných zdrojov zasa prázdny, bez kostry). Na veku bol záhadný hieroglyfický nápis DOM USIREHO, VLÁDCU ROSTOW. (Usire bol boh podsvetia a každý mŕtvy sa vlastne s ním stotožnil. Rostow je označenie súčasnej Gízy v staroegyptštine). Táto komora sa preto nazýva Usirovou a bola od začiatku vybudovaná tak, aby zodpovedala mýtu o smrti a znovuzrodení Usireho ako kráľa podsvetia (mŕtve telo Usireho v truhle plávalo riekou až ku ostrovu Byblos). Komora bola totiž v minulosti naschvál sčasti zatopená tak, aby voda obmývala sarkofág s…….bohom Usirem? ….. s kráľom Chufu, či Rachefom? ….. či kýmsi úplne iným? Do sarkofágu sa voda nemala dostať, pretože ten bol uložený na kamennom podstavci v tvare hieroglyfu dom – PER, teda naozaj na akomsi „ostrovčeku“, ako to spomína Herodotos.(pre predstavu pozri na obrázok komory v Rachefovej pyramíde, i tam je sarkofág na kamennom podstavci v tvare hieroglyfu PER)

Táto časť podzemia je ešte nepreskúmaná dôkladne, ale je jasné, že aspoň jedna ďalšia chodba smeruje tentokrát nie dolu, ale bočne, horizontálne. Lenže tieto priestory sú zatiaľ kvôli bahnu a spodnej vode neprístupné a treba ich očistiť.

zatial nepreskúmaná horizontálna chodba v Usireho komore

 Boli odkryté snáď časť labyrintu pod pyramídami? (tak ako o tom dosť nejasne píše Herodotos, či mnohí, ktorí v tejto súvislosti spomínajú tajomné priestory pod Sfingou…) Myslím, že to možné je, pretože podobný, viac ako jeden a pol kilometra veľký labyrint sa našiel pod najstaršou pyramídou v Sakkáre a práve tam, v hlbke 28 metrov pod pyramídou bol veľký Džóser pochovaný aj s rodinnými príslušníkmi a pohrebnou výbavou. Prečo by nemohli byť podobné priestory aj pod gízskymi pyramídami?

ukážka kamenného podstavca v tvare hieroglyfu PER, dom v Rachefovej pyramíde v Gíze, do vnútra sa vložil sarkofág s telom kráľa

Usirova komora, sarkofág s tajomným nápisom a samozrejme nesmie chýbať Zahi Hawás

       Lenže –  z dochovaného materiálu (sarkofágy, ľudské kostry…) sa Usireho šachta datuje do oveľa mladšej doby ako samotné pyramídy v Gíze (tie vznikli okolo 2600 pred Kristom), zhruba do roku 1550 pred Kristom, teda do obdobia Novej ríše a niektoré ľudské kostry dokonca do doby 500 pred Kristom. Možno však bola vybudovaná, tak ako to napokon tvrdí aj Herodotos, už za čias Chufu, a používala sa celý ten čas až do spomínaného mladšieho obdobia.

 Prečo starí Egypťania vybudovali tieto šachty (teda aspoň túto jednu, preskúmanú dôkladnejšie), kto v nich bol vlastne pochovaný? Ak datovanie do roku 1550 pred Kristom sedí, tak predsa  králi Novej ríše už bývali, a aj boli pochovaní v novom kráľovskom meste Weset (Luxor), vzdialenom od Gízy zhruba 800 kilometrov (12 dní plavby po Níle, ak by sme sa chceli prepraviť touto trasou tak, ako starí Egypťania) a neskorší ptolemaiovskí králi žili v Alexandrii. Kto si dovolil spočívať v tieni veľkých kráľov Starej ríše? A prečo v takej hĺbke? A ako tam dopravili tie veľké sarkofágy, veď šachta je na to príliš úzka. Možno i to mi trošku potvrdzuje to, že boli dopravené iným otvorom, a že sa teda jedná o časť labyrintu pod gízskymi pyramídami. Nemožné to predsa nie je.

     O pyramídach toho bolo popísaného veľmi veľa, ale v skutočnosti o nich vieme tak málo. A ešte menej z toho mála o priestoroch pod nimi….

     A čo ďalšie tajomstvo?  Bude o záhadnom vzniku písma.