Egypt starý a súčasný

…… Volajú ma Meri, čo znamená láska.Mám aj iné meno, ktoré mi rodičia trošku s posmechom. Tá, ktorá sa priveľa pýta. Ale na svete je predsa toľko vecí, ktoré vzbudzujú moju pozornosť, a tak mám veľa otázok  Narodila som sa pri najkrajšom meste sveta Weset (Luxor). Ale slávny kráľovský palác s bielymi stenami, kde sídli náš veľký faraón, som nikdy nevidela. Celá naša rodina žije v oblasti dešeret (púšť na západnom brehu, miesto mŕtvych, miesto pohrebísk), kam živý človek od východu Rieky (Níl) málokedy vkročí. Matka mi často rozpráva, že takto žili už naši starí otcovia a ich starí otcovia. A takto budú žiť aj naše deti a ich deti. Máme totiž veľké tajomstvá, ktoré nám zverila bohyňa poriadku Maat (remeselníci osady poznali presné miesta hrobiek v Údolí kráľov v dnešnom Luxore). Môj otec je pekár a zásobuje chlebom i celú osadu. Všetci muži v osade pracujú na hrobkách pre našich veľkých vládcov. Raz, keď aj náš kráľ, zrodený z Rea, Ramesse ukončí púť na tomto svete a odoberie sa do večnosti, bude pochovaný tu, kde práve muži z osady budujú pre neho jeho dom večnosti. Dnes však na večnosť a smrť nemyslím. Srdce sa mi chveje, nedočkavo čakám, kedy k nám príde mladý pisár Hori, požiada otca a matku o dovolenie, a odvedie ma do svojho domu. Tam, na prahu dverí, predtým ako vstúpim po prvýkrát, rozbijeme hlinený džbán pre šťastie a Hori ma nazve svojou milovanou sestrou. Nech dobrotivá veľká Hathor stráži naše ďalšie kroky……..

     Možno aj takto vyzeral svadobný deň egypťanky pred tisícmi rokov. A aký mala napríklad naša vymyslená Meri život v krajine Ta Meri? Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti môžeme hodnotiť aj podľa toho, aké má v nej postavenie žena. Ak by sme sa teda zamerali len na to postavenie žien, tak Egypt nemal v porovnaní so starovekými civilizáciami konkurenta. Žiadna iná žena staroveku nedosiahla taký spoločenský status a slobodu ako egypťanka, ba dokonca ani európanka napríklad v baroku, či v 19. storočí ani nesnívala o právach, aké požívala staroveká „kolegyňa“.

      Začnime napríklad odievaním.Viem, nesúvisí to so ženskými právami, ale predsa len, narozdiel od povinne zahalených žien oblasti Mezopotámie, ženy v Egypte naopak oblečením zdôrazňovali svoju krásu. Oblečenie bolo jednoduché, ale elegantné z tenkého ľanu. Prevládala biela farba. Farebné a zdobené materiály prišli do módy až neskoršie. Odevy podliehali móde, ale nohy si slušné egypťanky vždy zahaľovali, hoci rafinovane spod šiat vykúkali pri chôdzi útle členky zdobené retiazkami. Krásnou bola štíhla, až chlapčenská postava s úzkymi bokmi, štíhlym pásom a malými prsiami. Aj vtedy platilo, to čo u dnešných egypťaniek – čím bledšia pokožka, tým krajšia žena.

     Svadba v starom Egypte bola zvláštnym rituálom, i na dnešné pomery manželský zväzok bol dosť voľný. Žiaden zvláštny obrad, či potvrdenie sobáša sa nevyžadovalo, spísaná bola len zmluva s menami dotyčných a dátumom svadby a prosto ženích popýtal nevestu o ruku u jej rodičov, odviedol ju do svojho domu, kde spolu rozbili džbán pre šťastie a tým, že žili pod jednou strechou, stali sa vlastne manželmi. Medzi sebou sa nazývali brat a sestra. Ak to nefungovalo, tak stačilo, že jeden z nich dom opustil a pre spoločnosť to bol signál, že tí dvaja sa „rozviedli“.

     Mnoho cudzincov z východu (Sýria, oblasť Mezopotámie) sa nesmierne divilo nad tým, že vidí egypťanky bežne nakupovať, pohybovať sa po uličkách mesta a to často bez mužského doprovodu. Skutočne egyptská žena nemala prikázané zdržovať sa vylučne len vo vnútri domu, narozdiel napríklad od Asýrčanky. Dokonca aj Herodotos pri návšteve Egypta zaznamenal do svojej Histórie, že sa nesmierne diví, že vidí ženy bežne zjednávať na trhu, a naopak muži zostávajú v tieni svojich domov.

     Žena v Egypte (ostatne to platí i dnes) požívala v spoločnosti veľkú úctu, keď sa stala matkou. Čo sa týka pôrodov, tak prebiehali v sede, na nižšej kamennej stoličke s otvorom uprostred. Pri pôrodoch pomáhali okrem ochranných amuletov a modlitieb k  bohyniam Hathor (často sa zobrazovala v podobe kravy, symbol lásky, zdravia, šťastia, rodiny, detí…), Izis (bohyňa života) a Thovsert (hrošica s naliatymi prsníkmi, tá pomáhala hlavne počas pôrodu) aj ženy z rodiny a pôrodné babice. V medicíne práve v Egypte vznikol špecifický odbor, venovaný len liečeniu ženských chorôb.

     Úplnou raritou bol fakt, že v Egypte mohla žena dediť, jej majetok spravoval jej manžel alebo aj ona sama. Ženy síce nemohli podnikať vo veľkom, ale mohli dosiahnuť v rôznych povolaniach vedúce funkcie, napríklad vedúca práčovní a podobne.

     Spomeňme na slávne Egypťanky – veľkú kráľovnú Hatšepsut, ktorá zaujala azda „najmužskejšiu“ pozíciu v Egypte – stala sa faraónom. Takisto kráľovná Teje po boku svojho manžela faraóna Amenhotepa III. bola neobyčajne vplyvnou ženou, rovnako ako Nefertiti ako rovnocenná vládkyňa spolu s Achnatonom. A nesmieme zabudnúť na  ptolemaiovskú kráľovnu Kleopatru VII.

     Vďaka pisárom sa zachovalo mnoho rád a múdrostí, ponaučení tak obľúbených v staroegyptskej spoločnosti. A tu som našla jedno, čo sa týka práve nášho príspevku.

…“ak si dosiahol postavenie, založ si rodinu, miluj svoju ženu, živ ju a odievaj, rob radosť jej srdcu po celý život, veď ona je pole, ktoré svojmu pánovi prináša radosť a úžitok“.

     A ešte čosi na záver. Myslím, že krajší príklad úcty starého Egypta k žene ani nemôžem priniesť. V posvätných hieroglyfoch sa žena označuje viacerými spôsobmi, ale pre nás som vybrala tento.

 Sú to vlastne tri znaky, postava sediacej ženy je nám jasná a číta sa ako SET. K nej sa naspodu pridáva znak pre ženský rod, inak ho môžeme čítať aj ako naše písmenko T. Vedľa sediacej ženy je hieroglyf, ktorý čítame ako HEM a preložíme ho ako studňa. Takže žena v starej egyptštine znie ako HEMSET, alebo HEMET.

Nie je to nádherné vyjadrenie úcty k žene, keď si predstavíme, že v krajine, ktorá bola z väčšiny neúrodnou mŕtvou púštou,  je práve žena symbolom studne, prameňom čerstvej vody….

A mimochodom, vďaka vám čitateľom, pre ktorých píšem tento blog, som si uvedomila pri písaní tohto článku jednu vec, ktorá ma predtým nenapadla. Že vlastne staroegyptským slovkom SET označujú Egypťania vydatú ženu dodnes (viac ako 5000 rokov!). Len na porovnanie, v spisovnej arabčine, ktorá je dnes úradným jazykom Egypta,  sa používa výraz sayída.