Egypt starý a súčasný

Ako sa voláš? Taká jednoduchá otázka. A ani odpoveď nám vlastne veľa toho nepovie – v súčasnosti. Ale keď by sme sa to isté spýtali starovekého Egypťana, už z jeho mena by sme sa o ňom dozvedeli mnoho.

Táto rozprávka je, v porovnaní s predošlou o princovi ešte staršia a hneď na začiatku vás ubezpečím, nebojte sa, papyrus sa dochoval vcelku a ak by aj nie, tak isto si ju budete vedieť domyslieť. Veď ten príbeh poznáme všetci…..

Každého turistu zarazí a znechutí to množstvo odpadkov váľajúcich sa po uliciach. Nie je to však len vizitka turistickej Hurghady, ale celého Egypta. Dnešný príspevok je prevažne o negatívach v tejto krajine. Viem, nič nie je čiernobiele, ale blog veľmi nedáva možnosť rozoberať podrobne mnohé problémy. Dnes skúsim podať môj pohľad na problém. Konkrétne sa […]

Asuánsky trh. Arabský bazár. Nepredstavujte si ani na okamih čosi podobné ako „trhy“ v turistických mestách. Ani to, čo je „dopriate“ turistom pri vylete do Kahiry pod názvom „návšteva najväčšieho arabského bazáru Chan el Chalili“. Ide o skutočný živý svet arabského obchodovania s čímkoľvek, s jedinym pravidlom, že proste […]

….sklonený nad papyrom odrazu začul zvonku nezvyčajný hluk a hlasy. „Tak predsa, smrť sa blíži. Už len pár posledných chvíľ na tomto pozemskom svete…“

Je zvláštne prechádzať sa po hladkom tvrdom povrchu žulového lomu. Tento starý lom v Asuáne pamätá časy faraónov. Už od najstaršieho obdobia Egyptskej ríše sem prichádzali remeselníci z hlavného mesta na severe – Memfisu (dnes už neexistuje, ale ruiny môžme vidieť blízko Káhiry), čo bolo viac ako 900 kilometrov, aby odtiaľto vydolovali cennú, do […]

Hrozne mrznem. A hnevám sa na egyptské železnice, na ľudí a vôbec, na celý Egypt. Viem, že toto len tak nerozdýcham a z Asuánu nebudem mať nič, len fúkanie do vreckovky, uslzené oči a bolesť hrdla. A za pätami moju skupinku ľudí dychtiacich po informáciách, ktoré isto nebudem môcť cez tú bolesť hrdla dať. Sedím totiž 10 hodín vo vlaku smerujúceho z Káhiry […]

Sadám si do klimatizáciou príjemne vychladeného autobusu, smerujúceho z Káhiry do Alexandrie. Čaká ma dva a pol hodinky cesty, ktorá vôbec nie je únavnou, pretože ak práve nemáte náladu na pozeranie videa, obvykle nejakej ľahkej egyptskej komédie, tak sa môžete dívať von z okna autobusu, čo ja osobne aj vždy robim. Ten výhľad je pre mňa až zázračný.

Egypt ma naučil jednej krásnej veci, ktorú si Európania nestačia v tom zhone uvedomiť. Že sú isté veci, ktoré keď fungujú, tak človeku nič nechýba a ani si neuvedomí, že fungujú a tak si to neváži.