Egypt starý a súčasný

V tomto čriepku s tajomstvami prinášam ďalšiu záhadu – hieroglyfy. Ak by sme označili toto písmo jeho pôvodným menom, tak hovoríme o Medu Neter (božie slová,palice). Takýchto „božích palíc“ je 6900, ale stačí sa naučiť základ – zhruba 750 znakov, toľko ich ovládal aj Champollion).

Ešte dvesto rokov dozadu sa záujemci o pyramídy i prvi egyptológovia radi odvolávali na gréckeho Herodota, ktorý po svojej osobnej návšteve starovekého Egypta spísal jeho dejiny, tak ako ich videl (preto písal hlavne o geografii, rieke Níl, zvykoch egyptskej spoločnosti, prílišnej náboženskej horlivosti…)

V nasledujúcich niekoľkých čriepkoch by sme nazreli do tajomstiev, ktorých má staroveká egyptská civilizácia v zálohe neskutočné množstvo.

Staroegyptský kňaz mal úplne odlišnú funkciu v spoločnosti v porovnaní s napríklad pre nás najznámejším katolíckym či evanjelickým „kolegom“. Narozdiel od nich sa nestaral o spásu duše, nepoučoval, nekázal, vlastne sa vôbec nestaral o ľudí.

V minulých dvoch článkoch sme sa porozprávali o smrti, hrobkách a Domoch smrti, dnes si niečo povieme o Domoch života. Domy života boli častokrát v blízkosti chrámov, ale i v samotných chrámoch zasvätených bohom. Z nich najznámejšie boli chrám bohyne Hathor v Dendere, v Dér el Báhrí, i v kráľovskom meste Memfise. Ono to čiastočne súviselo i s […]

V minulom článku sme sa trošku pozreli na to, ako vnímali starí Egypťania smrť. A v dnešnom sa dozvieme, ze vytúžený posmrtný život neprišiel len tak, automaticky, ale bolo pre to potrebné čosi urobiť.

Isto mnohí z vás videli na vlastné oči staré egyptské pamiatky, napríklad v Luxore. Uvedomili ste si, že ste videli len architektúru súvisiacu s uctievaním bohov a panovníkov – chrámy, alebo so smrťou- hrobky? Tak ma napadá jedna paralela – slávny francúzsky kráľ „Slnko“ Ľudovít XIV. sa pýšil svojím palácovým komplexom Versailles, o […]

Pred pár dňami ma nečakane a celkom neplánovane navštívila v Egypte moja drahá sestra s jej drahým. Také prepadovky mám najradšej a dokážem sa rýchlo prispôsobiť, pretože Egypt a život v ňom ma pripravil na každodenné zmeny a po ôsmich rokoch tu som pochopila, prečo egypťania neplánujú nič na viac ako deň dopredu.

V roku 1907 bola v luxorskom Údolí kráľov, najslávnejšom pohrebisku sveta, objavená ďalšia bezmenná hrobka, ktorú preto archeológovia nazvali prosto hrobka KV (King Valley, kráľovské údolie) 55. Hrobka, ako ináč, bola už dávno vykradnutá.

Takto plače duša mladučkého Tutanchamona a ja s ním. Nemôžem uveriť tomu, že sa bortí moja ideálna predstava o veľkých a dokonale krásnych egyptských faraónoch. Na prelome rokov 2009 a 2010 sa medzinárodný a egyptský tím odborníkov zúčastnil doteraz najdôkladnejšieho, a isto posledného, preskúmania múmie Tutanchamona, faraóna, ktorého dlho obklopovala aura […]